WASHINGTON - Zásoby chemických zbraní, ktoré si za uplynulé desaťročia vytvorilo sýrske vedenie, sú jedny z najväčších na svete, o čo sa okrem bývalého Sovietskeho zväzu a Iránu zaslúžili aj dodávatelia z Československa či dokonca Spojených štátov.
Vo svojom článku to uvádza denník The New York Times (NYT), ktorý sa odvoláva na uniknutú korešpondenciu amerických diplomatov a odtajnené záznamy spravodajských služieb. Dokumenty podľa neho ukazujú, že režimy sýrskeho prezidenta Baššára al-Asada i jeho otca Háfiza využívali špeciálne vytvorené spoločnosti na dovoz chemikálií s "mnohými legitímnymi spôsobmi využitia", pričom "ťažili z chaosu po rozpade Sovietskeho zväzu". Darilo sa im to napriek tomu, že už v 80. rokoch vznikla skupina krajín snažiacich sa chemickému zbrojeniu v Sýrii zabrániť, uvádza NYT.
Denník okrem iných podrobností poukazuje na odtajnený posudok spravodajstva USA z roku 1991, podľa ktorého "rovnako Československo, ako aj Sovietsky zväz poskytovali (Damasku) chemické činidlá, nosné systémy a výcvik". Správa z éry prezidenta Georgea Busha staršieho tiež vyjadruje predpoklad, že Sýria vlastní 500-kilogramové bomby obsahujúce nervový plyn sarín. Ten bol údajne použitý aj pri útoku na predmestiach Damasku z 21. augusta, kde podľa Washingtonu al-Asadove sily zabili vyše 1400 ľudí vrátane stoviek detí.
Rusko v pondelok vyzvalo Sýriu, aby umiestnila svoje chemické zbrane pod medzinárodný dohľad v záujme odvolania vojenskej intervencie presadzovanej USA ako reakciu na chemický útok z 21. augusta. Myšlienku privítal rovnako al-Asadov režim, ako aj americký prezident Barack Obama, ktorý však podľa vlastných slov neverí v reálnosť takéhoto scenára. Francúzska vláda v utorok oznámila, že Bezpečnostnej rade OSN predloží návrh rezolúcie požadujúcej od Sýrie zabezpečenie tamojšieho chemického arzenálu voči použitiu, ak nechce čeliť zahraničnej intervencii.