Svetový deň slobody pripomína pád Berlínskeho múra

Dátum, ktorý zvolil, súvisí aj so slobodou v Európe, ktorá sa začala šíriť pádom Berlínskeho múru 9. novembra 1989.

Vedenie bývalej Nemeckej demokratickej republiky (NDR) oznámilo 9. novembra 1989 obyvateľom túžobne očakávané zmeny v oblasti cestovania na Západ. To viedlo prakticky k "masovému útoku" občanov bývalej NDR na pohraničné priechody s Nemeckou spolkovou republikou (NSR) a na priechody do západnej časti Berlína, takže pohraničníci nakoniec rezignovali aj na formálnu kontrolu cestovných dokladov.

Rozhodnutiu predchádzali stupňujúce sa protesty angažovanej verejnosti a utečenecká vlna, ktorá už od leta 1989 znepokojovala aj predstaviteľov spriatelených krajín vrátane bývalého Československa. Od chvíle, keď mohli občania NDR vycestovať na Západ cez Maďarsko i Československo, bol pád Berlínskeho múru iba otázkou času. Múr začali búrať 22. novembra 1989. O rok neskôr došlo k znovuzjednoteniu Nemecka, rozdeleného od konca druhej svetovej vojny.

Knihy o Berlínskom múre vyrozprávali príbehy všetkých 134 ľudí zabitých komunistami na tomto opevnení v rokoch 1961-89. Presné číslo obetí bolo zdrojom rôznych sporov. Niektorí ľudia boli zabití priamo na múre a mínových poliach, na ktoré dohliadali ozbrojené stráže. Iní zmizli bez stopy.

V auguste 2009 zverejnilo súkromné Múzeum Berlínskeho múru informáciu, že na bývalých nemecko-nemeckých hraniciach, teda nielen pri prekonávaní Berlínskeho múra, prišlo v rokoch 1945-89 o život 1347 ľudí.

Hans-Hermann Hertle a jeho spolupracovníci z Výskumného strediska pre moderné dejiny v Postupime po dlhoročnom výskume zistili, že celkový počet ľudí, ktorí boli zastrelení alebo spáchali samovraždu pri pokuse o útek, je 99. Zvyšok tvoria pohraniční strážcovia, zabití pri výkone povolania, a 27 ľudí tak zo Západu, ako aj z Východu, ktorých zastrelili či spáchali samovraždu v súvislosti s múrom, aj keď sa nepokúšali utiecť z komunistickej zóny.

Berlínsky múr postavili 13. augusta 1961 za účelom upevniť separáciu Západného a Východného Berlína a zabrániť obyvateľom východnej časti v úteku na Západ.

Po skončení vojny bolo Nemecko na základe Jaltskej konferencie rozdelené do štyroch okupačných zón a podobne bolo aj hlavné mesto Berlín rozdelené do štyroch sektorov. Železná opona medzi východnou a západnou časťou sveta sa začala v Berlíne spúšťať už v roku 1946.

Najprv potrebovali ľudia, ktorí chceli navštíviť západné okupačné zóny Berlína, vnútorný pas. Ten v sovietskej zóne a neskôr v NDR vydávali v obmedzenom množstve. Okrem služobných ciest dostalo do roku 1953 povolenie navštíviť rodinu len niekoľko šťastlivcov. Začiatkom roka 1961 opustilo východnú časť mesta približne 1000 ľudí denne.

Štátne a stranícke orgány NDR rozhodli na základe týchto okolností urobiť opatrenia, ktoré mali zabrániť útekom občanov. K rozhodnutiu došlo po konzultáciách a stretnutiach najvyšších predstaviteľov Varšavskej zmluvy v Moskve.

V noci z 12. na 13. augusta 1961 obsadili ozbrojené sily NDR - armáda, polícia, pohraničná stráž a jednotky podnikových milícií - hranice k západnému Berlínu a prerušili spojenie medzi východnou a západnou časťou mesta. V nasledujúcich týždňoch a mesiacoch vybudovali opevnenie - Berlínsky múr, ktorý mal celkovú dĺžku 165 kilometrov a až do roku 1989 rozdeľoval mesto a jeho obyvateľov na dve časti.

máj 1945 až august 1961 - Podľa dohôd štyroch víťazných veľmocí bolo hlavné mesto Nemecka rozdelené na štyri sektory - britský, americký, francúzsky a sovietsky. Hranica medzi jednotlivými sektormi, neskôr medzi Západným a východným Berlínom, zostala otvorená, na vybraných miestach boli zriadené kontrolné stanovištia. Hraničnú líniu prekračovalo denne približne pol milióna osôb, kontrola na stanovištiach bola iba formálna.

3. augusta 1961 - V Moskve sa začalo stretnutie vedúcich predstaviteľov komunistických strán východného bloku. Jedným z výsledkov rokovaní bolo rozhodnutie o uzatvorení hranice medzi Západným a východným Berlínom.

12. august 1961 - Najvyšší predstaviteľ Nemeckej demokratickej republiky Walter Ulbricht podpísal príkaz na uzatvorenie hranice medzi Západným a východným Berlínom. O polnoci začala armáda a polícia s výstavbou múra, ktorý rozdelil nemeckú metropolu na dve časti.

22. augusta 1961 - Prvou obeťou Berlínskeho múra sa stala 58-ročná Ida Siekmannová, obyvateľka domu na známej Bernauerstrasse, stojaceho tesne pred deliacou líniou, na ktorej stavali múr. Najskôr vyhodila na ulicu svoje osobné veci a vzápätí vyskočila z okna. Pád neprežila.

26. júna 1963 - Na návštevu Západného Berlína pricestoval americký prezident John Fitzgerald Kennedy. Prejav, v ktorom vyzval na rešpektovanie slobody, zakončil známym výrokom "Ich bin ein Berliner". Vyjadril tým spolupatričnosť s obyvateľmi nemeckej metropoly, nútenými žiť v rozdelenom meste, bez možnosti kontaktu so svojimi rodinami.

11. marca 1985 - Po smrti Konstantina Ustinoviča Černenka sa generálnym tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu stal Michail Gorbačov. S jeho menom sú spojené zásadné reformy, ktoré mali skvalitniť život ľudí nielen v ZSSR, ale aj v niekdajšom východnom bloku. Zmeny sa týkali aj oblasti zahraničnej politiky. Na program prišla aj možnosť opätovného zjednotenia Nemecka.

6. februára 1989 - Pri pokuse o útek zastrelila pohraničná hliadka NDR 23-ročného Chrisa Gueffroya. Išlo o poslednú obeť, ktorá zahynula pri Berlínskom múre.

leto 1989 - Na zastupiteľských úradoch západných krajín v poľskej Varšave, maďarskej Budapešti a českej Prahe sa začali zhromažďovať tisíce občanov NDR, žiadajúcich o možnosť vycestovať na Západ. Situácia sa stávala neúnosnou.

27. júna 1989 - Ministri zahraničných vecí Maďarska a Rakúska, Gyula Horn a Alois Mock, prestrihli na maďarsko-rakúskych hraniciach neďaleko mesta Šopron ostnatý drôt. Cez uvoľnený hraničný priechod začali odchádzať na Západ tisíce občanov NDR.

9. novembra 1989 - Člen politbyra Socialistickej zjednotenej strany Nemecka (SED) Günther Schabowski oznámil, že vláda NDR zrušila obmedzenia, ktoré bránili občanom NDR v ceste na Západ. Berlínsky múr otvorili najskôr na vybraných miestach, neskôr ho, až na malý úsek, zbúrali úplne.