Švajčiarsko sa zaviazalo k veľkej pomoci pre východnú časť EÚ

Peniaze sú určené na projekty v oblasti migrácie, profesijného vzdelávania a vytváranie pracovných miest pre mladých ľudí.

Švajčiarska prezidentka Doris Leuthardová spresnila, že pre oblasť migrácie je určených 200 miliónov frankov. Od naviazania zvyšnej sumy 1,1 miliardy frankov na vzdelávanie a tvorbu pracovných miest v 13 krajinách, ktoré sa členmi EÚ stali po roku 2004, Leuthardová očakáva, že "ľudia zostanú vo svojich krajinách, keď budú mať prácu a školenie".

Rozhodnutie švajčiarskej spolkovej rady o vyčlenení spomínanej sumy musí ešte schváliť švajčiarsky parlament, kde sa však časť poslancov vyslovila proti.

Podpredsedníčka Demokratickej únie stredu (UDC) Céline Amaudruzová totiž vyhlásila, že "je to akoby sme zaplatili výkupné ešte predtým, ako nám únoscovia oznámia svoje podmienky. Dávame 1,3 miliardy frankov bez protihodnoty, bez rokovania, to je šialené". Námietky vyslovila aj Slobodná demokratická strana: Liberáli (PLR), ktorá ako kompenzáciu miliardy frankov žiada "hmatateľnú normalizáciu vzťahov" s EÚ.

Leuthardová oznámila rozhodnutie spolkovej rady vo štvrtok v Berne, kde prijala predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera. Rokovala s ním o novom právnom rámci medzi Bernom a Bruselom, ktorý by konsolidoval súčasných 120 zmlúv upravujúcich a stanovujúcich vzťahy medzi EÚ a Švajčiarskom - nečlenom EÚ.

Spomínaný rámec je kľúčom k zabezpečeniu hladkých obchodných vzťahov medzi oboma stranami, konštatoval švajčiarsky denník Le Temps. Švajčiarsko je tretím najväčším obchodným partnerom EÚ po Spojených štátoch a Číne, zatiaľ čo EÚ je najdôležitejším obchodným partnerom pre Švajčiarsko.

Juncker po rokovaniach v Berne uviedol, že "všetko ide správnym smerom". Spoločne s Leuthardovou však avizovali, že rámcová dohoda medzi EÚ a Švajčiarskom nebude uzavretá do konca roka, ako bolo naplánované, ale až o niekoľko mesiacov neskôr.