Superžena z Kalifornie má nezvyčajné schopnosti, vidí to čo iný nevidia

Dnes už vie, že má ochorenie známe ako tetrachromia. Vývoj sietnice ľudí s týmto ochorením ovplyvňuje zmena v genetike, pričom sú vďaka tomu schopní vidieť farby, ktoré iní nevidia. Napríklad štrková cesta je pre väčšinu ľudí matne sivej farby. Antico to ale vidí inak. "Z malých kamienkov na mňa žiaria pestré farby, vidím zmes oranžovej, žltej, zelenej, modrej a ružovej," hovorí. "Bola som z toho trochu v šoku, keď som si uvedomila, že ostatní ľudia to tak nevidia."

Tetrachromia je veľmi zriedkavá, pre Antico však môže byť prínosným darom. Ako umelkyňa môže tvoriť oveľa zaujímavejšie diela. Otázkou, či všetci ľudia vidia farby rovnako, sa vedci a filozofi zaoberajú už dlho. V minulosti sa vo videní jednotlivcov neočakávali veľké rozdiely. Vieme, že takmer každý človek má v sietnici tri druhy kužeľovitých buniek, pričom každá reaguje na iný vlnový rozsah svetla. Farba objektu závisí na konkrétnej kombinácie týchto signálov, ale presnosť videnia sa môže líšiť citlivosťou konkrétnej osoby. Poruchou tohto systému je napríklad farbosleposť, kde je jeden z kužeľov v sietnici chybný.

Teoreticky to môže fungovať aj opačne. Kužeľ navyše by mohol zapríčiniť schopnosť vidieť o sto odtieňov viac pri každej farbe. V prírode má takúto schopnosť vďaka štvrtému kužeľu napríklad zlatá rybka. Asi pred 20 rokmi Gabriele Jordan na univerzite v Newcastli a John Mollon na univerzite v Cambridge prišli s myšlienkou, že sa tetrachromia môže vyskytovať aj u ľudí.

Podstata ich argumentácie je v tom, že gén pre červené a zelené typy čapíky, leží na chromozóme X. Vzhľadom k tomu, že ženy majú dva chromozómy X, môžu potenciálne niesť dve rôzne verzie génu, a bunky v jednom zo sietnicových kúžeľov by mohli byť citlivejšie na mierne rozdiely farebného spektra. Z tohto dôvodu, sa vedci domnievajú, že tetrachromia bude postihovať najmä ženy, nevylúčili však túto možnosť aj pri mužoch.