"Na úrovni EÚ prijímame rôzne opatrenia na podporu rastu zamestnanosti a prehlbovania integrácie. Nesmieme však podceniť a zabudnúť na prehlbovanie sociálnych rozdielov v našich spoločnostiach, kde dochádza k výraznejšej príjmovej polarizácii," uviedol Gašparovič. Dodal, že na prekonanie krízy treba dosiahnuť sociálny konsenzus. "Ľudia musia rozumieť tomu, čo robia politici," zdôraznil slovenský prezident. Prezidenti podľa Gašparoviča súhlasili s tým, že treba podporiť zamestnanosť, osobitne mladých ľudí a aktívnu politiku na trhoch práce. "Všetci účastníci sa zhodli na potrebe dynamického pokračovania procesu rozširovania. Integrácia by mala zostať dostatočne atraktívna pre kandidátske a ašpirantské krajiny," dodal slovenský prezident.
Prezidenti ocenili účasť Kosova a Srbska
Prezidenti, ktorí sa zúčastnili na dvojdňovom stredoeurópskom summite hláv štátov v Bratislave, vyzdvihli účasť Kosova a Srbska na stretnutí.
Rakúsky spolkový prezident Heinz Fischer ocenil, že kosovský a srbský najvyšší predstavitelia Atifete Jahjagová a Tomislav Nikolič spolu hovorili a počúvali sa. "Je to dobrý krok vpred. Ďakujeme, že ste to umožnili, je to základ pre ďalší vývoj," adresoval hostiteľovi Ivanovi Gašparovičovi na tlačovej konferencii.
Litovská prezidentka Dalia Grybauskaite pripomenula, že EÚ je otvorená voči každému a víta každého, kto sa chce stať jej členom a je pripravený na integráciu a splniť si svoje domáce úlohy.
"Za najdôležitejšie považujem to, že sa na summite podarilo naplniť požiadavky všetkých účastníkov s prihliadnutím na otázku Kosova," zhodnotil rumunský najvyšší predstaviteľ Traian Basescu. Reagoval tak na fakt, že niektoré zo zúčastnených krajín, medzi nimi aj Rumunsko a Slovensko, Kosovo stále neuznávajú. Ako dodal, v prípade nesplnenia týchto podmienok by tu dnes nebola prítomná dvadsiatka štátnikov. Podľa neho to je prejavom ich politickej múdrosti.
V rokovacej sále neboli štátne vlajky ani znaky zúčastnených štátov, prítomní boli označení menami, a nie funkciou. Keďže niektoré štáty Kosovo neuznávajú, Jahjagová v ich ponímaní nie je prezidentkou.
Komorowski: Ešte existuje šanca na podpis Asociačnej dohody s Ukrajinou
Európsky projekt musí naďalej zostať atraktívny pre samotné krajiny EÚ i mimo nej. "Je to projekt, ktorý je naplnením našich snov, aj toho dostať sa na úroveň najvyspelejších západoeurópskych krajín," konštatoval na dnešnej tlačovej konferencii po skončení dvojdňového summitu stredoeurópskych hláv štátov v Bratislave poľský prezident Bronislaw Komorowski.
Počas diskusií sa prezidenti zmienili o dôležitosti Ukrajiny pre západný svet a možného rozšírenia európskeho ekonomického priestoru aj do tohto regiónu.
To, či únia na novembrovom summite Východného partnerstva vo Vilniuse podpíše s Kyjevom Asociačnú dohodu, závisí podľa Komorowskeho od samotnej Ukrajiny a od zhodnotenia jej pokroku zo strany členských štátov EÚ. "Dúfam, že ešte existuje šanca na úspešné ukončenie tohto procesu a podpísanie dohody," vyhlásil a zároveň vyjadril potešenia nad pokrokom, ktorý Kyjev dosiahol.
Ukrajina má už Asociačnú dohodu parafovanú, v novembri sa očakáva jej podpísanie. Únia to však podmieňuje splnením požadovaných kritérií, na ktorých sa zhodla v decembri minulého roka. Ide o potrebu riešenia problému selektívnej aplikácie práva v krajine. Týka sa to politicky motivovaných procesov s lídrami opozície, expremiérkou Juliou Tymošenkovou a niekoľkými jej bývalými ministrami.
"Nezostáva nám veľa času. Hovoril som ale na túto tému s prezidentom Viktorom Janukovyčom, ktorý ma uistil, že ešte existuje možnosť zlepšiť situáciu v súdnictve. Verím, že budú schopní vyriešiť zostávajúce problémy vo vlastný prospech, ale aj v prospech EÚ," poznamenal Komorowski s tým, že by to znamenalo integráciu Ukrajiny do západného sveta a fungovanie ich trhu na základe európskych pravidiel.
Litovská prezidentka Dalia Grybauskaite taktiež vidí šancu na podpísanie dohody, avšak podľa nej sa tu nedá hovoriť o zárukách. Problém je hlavne Tymošenková, ktorá naďalej zostáva vo väzení. Západ jej proces považuje za politicky motivovaný. "Prípad Tymošenková je príklad toho, ako sa zaobchádza s opozíciou, symbolom reformy súdnictva a právneho štátu," upozornila Grybauskaite.
Ako pokračovala, to čo sa bude diať s jej osobou, síce nie je absolútna vec, avšak je potrebné, aby Kyjev zreformoval súdnictvo a základy právneho štátu. "Proces integrácie do EÚ je dlhý, ťažký a náročný a vyžaduje si hlboké reformy vo všetkých zložkách spoločnosti. Ukrajina robí veľa, ale reformy sú dôležité predovšetkým pre ňu samotnú a pre jej ľud," podčiarkla. Pripomenula, že všetky členské štáty únie prešli procesom demokratizácie, ktorý bol užitočný pre jednotlivé štáty, a nie pre niekoho v Bruseli.
Zopakovala, že Ukrajina musí zabezpečiť vládu práva, pričom situácia u nich je stále komplikovaná, a preto finálne rozhodnutie o tom, čo bude na vilniuskom summite, ešte nepadlo.
Štyria prezidenti listom podporili projekt Nabucco
Na 18. stredoeurópskom summite v Bratislave podpísali prezidenti Rakúska, Maďarska, Rumunska a Bulharska list adresovaný azerbajdžanskému prezidentovi, v ktorom vyjadrili podporu projektu plynovodu Nabucco. Informoval o tom prezident Rakúska Heinz Fischer s tým, že k tomuto listu sa pripojilo aj Turecko.
"Nemala by existovať monopolná situácia. Diverzifikácia je nevyhnutná a Nabucco prispieva práve k takejto diverzifikácii," uviedol rakúsky prezident. Avizoval, že v blízkej budúcnosti bude v tomto smere prijaté dôležité rozhodnutie. "Toto stretnutie bolo príležitosťou, aby sme mohli demonštrovať postoje aj k tejto otázke," povedal Fischer na margo dnešných rokovaní na Bratislavskom hrade.
Súčasťou rozhovoru bola aj ekonomická kríza v európskom regióne. "Všetci sme dospeli k záveru, že sa nachádzame v situácii, keď si táto všeobecná kríza vyžaduje hľadanie riešení spojených s rastom," uviedol rumunský prezident Traian Băsescu. Pripomenul, že v súčasnosti sa v Európe šíri teória, ktorá hlása, že úsporné opatrenia nie sú potrebné, a že sú tu aj iné možnosti, ako obnoviť ekonomickú rovnováhu. "Domnievam sa, že toto sú mylné predstavy, lebo ich jediným účinkom môže byť oddialenie procesov potrebných na obnovenie makroekonomickej rovnováhy, ktorá by umožnila reálne oživenie a udržateľný ekonomický rast," dodal Băsescu.
Rumunský prezident taktiež apeloval na to, aby sa prijímali opatrenia aj v oblasti zamestnanosti mladých. "Ak tak neurobíme, hrozí riziko, že budeme mať stratenú generáciu," dodal.
Za Netky.sk
Redakcia Netky
