Summit NATO: Slovensko zvýši rozpočet na obranu a bude pomáhať Ukrajine

19:26 - Ukraijna: Obama víta prímerie, je však skeptický

Americký prezident Barack Obama v piatok privítal najnovšie prímerie medzi vládou na Ukrajine a tamojšími proruskými povstalcami. Urobil tak počas tlačovej konferencie na záver summitu Severoatlantickej aliancie (NATO) vo Walese. Zároveň opäť pohrozil Rusku ďalšími sankciami a obvinil ho z rozdúchavania ukrajinského konfliktu.

"Vyslali sme Rusku jasný signál, že činy majú svoje následky. Spojené štáty a Európa dnes dokončujú opatrenia na prehĺbenie a rozšírenie našich sankcií voči ruskému finančnému, energetickému a bezpečnostnému sektoru," vyhlásil šéf Bieleho domu počas vystúpenia vo waleskom Newporte. Ako opäť zopakoval, NATO je pripravená "chrániť každého svojho spojenca" a "chrániť ukrajinskú zvrchovanosť" pred "ruskou agresiou". "Pokiaľ ide o dohodu na prímerí, sme plní nádeje. Ale na základe predošlých skúseností sme takisto skeptickí, či ho separatisti budú rešpektovať a Rusi prestanú narušovať ukrajinskú zvrchovanosť a územnú celistvosť," dodal americký prezident. 

Obama sa vo svojom vystúpení vyjadril aj k problematike boja proti Islamskému štátu, čo bola takisto jedna z hlavných tém summitu NATO. Verejnosti v tejto súvislosti prisľúbil, že USA v spolupráci so spojencami "odrovnajú" lídrov extrémistického sunnitského zoskupenia. "Dosiahneme svoj cieľ. Pokoríme a napokon aj porazíme ISIL, rovnako, ako keď sme išli po al-Kájde," uviedol.

19:16 - Zeman: Ukrajina nečelí priamej invázii, ale ruskej agresii
Prezident ČR Miloš Zeman, ktorého štvrtkové vyjadrenia vo waleskom Newporte vyvolali viacero kritických reakcií nielen v dejisku summitu NATO, ale aj vo vlasti, dnes mierne rozšíril svoje stanovisko. Zeman povedal, že na Ukrajine zúri občianska vojna, že verí šéfovi ruskej diplomacie Sergejovi Lavrovovi a jeho vyjadreniam o neprítomnosti ruských vojakov na Ukrajine a že táto krajina nečelí ruskej invázii.
     

Podľa českého prezidenta niet pochýb o ruskej agresii voči Ukrajine. Nič to však nemení na tom, že Ukrajina  nečelí priamej vojenskej invázii, ktorú by - ako formuloval Miloš Zeman - začal iba úplný idiot. Za lož považuje tvrdenia Moskvy o ruských dobrovoľníkoch na východe Ukrajiny. "Nedokážem si predstaviť horšie miesto na dovolenku," citovali dnes Zemana české webové stránky.
      

Ukrajina však nečelí priamemu vpádu či invázii ruskej armády, agresia voči nej prebieha v podobe dodávok zbraní i ľudského personálu, ktorý však nemožno označiť za dobrovoľníkov, zdôraznil Zeman. Práve preto Zeman súhlasí so všetkými odstrašujúcimi opatreniami, na ktorých sa zhodli účastníci summitu. Prezident ČR však pripomenul, že aj všetky členské krajiny NATO sa zhodli na nutnosti politického riešenia ukrajinskej krízy, ktorá nemá vojenské riešenie. Podľa jeho slov závisí ďalší vývoj, vrátane uvalenia sankcií a ich ďalšieho osudu, od postoja ruskej strany.
      

Predstavitelia viacerých českých parlamentných strán vyjadrili dnes vo vysielaní spravodajskej televízie ČT24 prekvapenie nad štvrtkovými výrokmi hlavy štátu, ktoré podľa ich názoru nekorešpondovali s postojmi premiéra Bohuslava Sobotku ani šéfa diplomacie Lubomíra Zaorálka. Už vo štvrtok reagoval sarkasticky na Zemanovu požiadavku volajúcu po dôkazoch ruskej vojenskej prítomnosti na východe Ukrajiny šéf švédskej diplomacie Carl Bildt. Ten aj pred kamerou verejnoprávnej Českej televízie položil otázku, či ČR má tajné služby, a po súhlase odkázal českému prezidentovi, aby si od nich vyžiadal príslušné informácie.

19:00 - Hollande: Francúzsko sa zapojí do boja proti Islamskému štátu

Francúzsky prezident François Hollande v piatok oznámil, že jeho krajina vstúpi do vojenskej koalície pomáhajúcej v Iraku bojovať proti militantnej skupine Islamský štát, ak ju o to požiada tamojšia vláda. Urobil tak počas tlačovej konferencie vo Walese, kde predstavitelia USA v rámci summitu NATO ohlásili zaangažovanie spojencov a iných partnerov do boja proti Islamskému štátu. Holande na otázku, či by sa mohli Francúzi podieľať na leteckých alebo pozemných operáciách v Iraku, odpovedal slovami, že Paríž už v tejto veci rokuje s partnermi, odmietol však prezradiť podrobnosti.

"Budeme vstupovať do koalície na žiadosť irackých orgánov a v súlade s medzinárodným právom, aby sme bojovali proti tejto teroristickej skupine? Odpoveď je áno," povedal Hollande pred novinármi. Islamský štát momentálne ovláda veľkú časť Iraku, kde USA začali proti skupine v auguste uskutočňovať nálety. Čo sa týka oblastí pod kontrolou Islamského štátu v Sýrii, Hollande pripúšťa možnosť zásahov za účasti Francúzka pod podmienkou, že by z nich nemal prospech Západom zatracovaný režim prezidenta Baššára al-Asada.

18:38 - Orbán: Summit NATO bol z pohľadu Budapešti veľmi úspešný

Rozhodnutia, ktoré prijali účastníci summitu Severoatlantickej aliancie (NATO) v Newporte podstatne zvýšia vojenskú bezpečnosť Maďarska a súčasne celej strednej Európy. V dejisku vrcholnej schôdzky to novinárom po rokovaniach povedal maďarský premiér Viktor Orbán.
      

Maďarsko, rovnako ako ostatné členské štáty NATO, zvýši vojenské výdavky, potvrdil podľa agentúry MTI predseda tamojšej vlády. O miere a tempe ich zvyšovania rozhodne parlament v Budapešti, dodal Orbán. Podľa neho bol summit z pohľadu Budapešti veľmi úspešný."Vnímam ako potvrdené rozhodnutie maďarského národa, ktorý sa v referende vyslovil za vstup do NATO," vyhlásil  Orbán. Súčasne zdôraznil, že "bezpečnosť Maďarska môžeme garantovať iba a výlučne v rámci NATO", pričom pripomenul aj nutnosť modernizácie maďarských ozbrojených síl.
      

Podľa slov maďarského premiéra bude každá krajina zvyšovať výdavky vojenského charakteru, nakúpia sa aj nové prostriedky a jednotky NATO sa objavia v stredoeurópskom regióne. Maďarsko výrazne posilní letisko v Pápe, slúžiace ako základňa strategických dopravných lietadiel, a maďarskí vojaci sa zúčastnia na blížiacich sa manévroch na území pobaltských republík. Za najdôležitejšie rozhodnutie summitu považuje Orbán to, že NATO prenieslo doteraz všeobecné bezpečnostné záruky do konkrétnej podoby. Znamená to, že všetky zainteresované krajiny pripravia do konca roka vojenské plány, ktoré nadobudnú platnosť v prípade, že by sa stali terčom konkrétnej vojenskej hrozby. Práve tým sa podľa Orbána výrazne posilnilo východné krídlo aliancie a výrazne sa zvýšila bezpečnosť ľudí žijúcich v tejto oblasti.

17:57 - Kiska na summite NATO: Niet pochýb o tom, že na Ukrajine bojujú ruskí vojaci

V prípade ukrajinskej krízy neexistuje podľa prezidenta SR Andreja Kisku pravda niekde uprostred. "Je jasné a nie sú žiadne pochybnosti o tom, že dnes na východe Ukrajiny bojujú ruskí vojaci," povedal po skočení summitu NATO vo waleskom Newporte.
      

Ako ďalej uviedol, akejkoľvek výzve, problému alebo ohrozeniu bezpečnosti krajín dokážeme čeliť len vtedy, keď budeme postupovať spoločne a každá krajina si bude ctiť záväzky. "Obzvlášť to platí dnes vo vzťahu k Rusku, ktoré agresiou na Ukrajine porušilo medzinárodné záväzky, medzinárodné právo a svojím správaním ohrozuje bezpečnosť v Európe," dodal Kiska. Ľudia v členských krajinách, ktoré susedia s Ruskom, majú podľa slovenského prezidenta strach a cítia sa ohrození. "Najmä malé krajiny potrebujú istotu, že aliancia a veľké štáty za nimi stoja a sú pripravené konať," konštatoval. 

Kiska ocenil akčný plán, ktorý NATO prijalo na summite a počíta napríklad s posilnením vojenskej prítomnosti vo východnej Európe, či vytvorením jednotiek rýchlej reakcie. Podľa slovenského ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka téma Ukrajiny dominovala summitu. "Summit môžeme hodnotiť ako úspešný. Aliancia dala jasné posolstvo o tom, kde vidí hrozby a zdôraznila hlavné posolstvo jednoty a solidarity," povedal Lajčák. Nasledujúci summit NATO sa bude konať o dva roky v Poľsku. "Boli by sme radi, keby sme v roku 2016 v Poľsku povedali, že situácia sa zlepšila," uviedol šéf slovenskej diplomacie.

16:53 - Tusk: Bezpečnostné záruky NATO sú reálne

 Rozhodnutie Severoatlantickej aliancie posilniť svoju vojenskú prítomnosť vo východnej Európe vysiela jasný signál Moskve, že bezpečnostné záruky, ktoré aliancia ponúka Poľsku, sú reálne a nie iba na papieri, uviedla dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie poľského premiéra Donalda Tuska.

 "Je to veľmi jasný signál, ktorý naši východní susedia nemôžu brať na ľahkú váhu," konštatoval poľský premiér v zjavnej narážke na Rusko. "Bezpečnostné záruky NATO prestali už existovať len na papieri a stali sa zárukami reálnymi," doplnil Tusk počas návštevy juhopoľského mesta Rybnik. V reakcii na dianie na Ukrajine schválili dnes najvyšší predstavitelia členských krajín NATO plán posilnenia obranných opatrení vo východnej Európe. 

16:41 - Britský premiér pre špeciálne sily ponúka 3500 vojakov

Britská vláda je pripravená dodať 3500 vojakov pre nové sily rýchleho nasadenia, ktorých vytvorenie v piatok na summite NATO vo Walese schválili prítomní lídri členských krajín. Podľa Camerona sú takéto sily potrebné pre prípadnú rýchlu reakciu na vývoj situácie na Ukrajine, Sýrii či Iraku. Líder Spojeného kráľovstva zdôraznil, že v čase, keď "Rusko nezákonne šliape po Ukrajine, musíme uistiť východoeurópske členské krajiny, že budeme dodržiavať záväzky z článku 5" zakladajúcej zmluvy aliancie. Ako dodal, "na to potrebujeme byť schopní konať rýchlejšie". Podľa Camerona by špeciálne sily mali byť schopné nasadenia "kdekoľvek na svete v rozmedzí od dvoch do piatich dní".

16:40 - Kiska: Slovensko zvýši rozpočet na obranu a bude pomáhať Ukrajine

Slovensko nebude do roku 2016 znižovať rozpočet na obranu a do roku 2020 bude tento rozpočet navyšovať tak, že dosiahne výšku priemeru v krajinách Severoatlantickej aliancie, ktorá predstavuje 1,6 percenta HDP. Na záver summitu NATO v Newporte to novinárom povedal prezident Andrej Kiska. SR okrem toho plánuje dať 20 percent rozpočtu obrany na modernizáciu ozbrojených síl. „Na summit sme prišli s ambicióznym balíkom, ktorý naši spojenci ocenili,“ povedal Kiska.

Zvyšovanie národných rozpočtov považuje Kiska za dôležité vo svetle súčasnej krízy na Ukrajine. „Rusko svojím správaním ohrozuje bezpečnosť v Európe,“ konštatoval slovenský prezident. Zdôraznil, že na východe Ukrajiny bojujú ruskí vojaci, čo vyvoláva obavy najmä v susedných krajinách obávajúcich sa aj o svoju bezpečnosť. Summit aliancie schválil aj balík pomoci pre Ukrajinu, na ktorom sa bude Slovensko aktívne podieľať. Kiska spomenul napríklad už schválený reverzný tok plynu na Ukrajinu. Slovensko okrem toho pomáha Ukrajine v oblasti liečby zranených či dodávaním nevojenského technického vybavenia, doplnil prezidenta minister obrany Martin Glváč. 

Dôsledkom diania na Ukrajine je aj prijatie Akčného plánu pripravenosti NATO, ktorý má slúžiť na účinnú a rýchlu ochranu jeho členských štátov pred hrozbami. Slovensko sa na akčnom pláne plánuje taktiež podieľať napríklad zriadením logistického centra NATO v Poprade, ktorý by mal slúžiť napríklad na prepravu munície. SR chce tiež posilniť svoju prítomnosť na vojenskom veliteľstve v Štetíne a aliancii ponúklo využívanie letísk v Sliači a Lešti. V rámci akčného plánu sa bude Slovensko podieľať aj na zintenzívnení vojenského spravodajstva a slovenská armáda bude školiť ukrajinských odmínovačov.

14:31 - Rasmussen: Nijaká tretia krajina nemôže vetovať rozširovanie NATO

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Anders Fogh Rasmussen dnes v reakcii na varovania Ruska pred snahou o vstup Ukrajiny do NATO povedal, že žiadna tretia krajina nemôže vetovať rozširovanie aliancie.
      

Oznámil tiež, že NATO na summite vo Walese schválilo balík nových opatrení na posilnenie obranných kapacít Gruzínska a pokročenie príprav na jeho členstvo, informovala agentúra Reuters. Bez ohľadu na napätie s Moskvou sa však NATO bude držať základnej dohody s Ruskom. Rasmussen povedal, že účastníci summitu neprijali rozhodnutie odkloniť sa od existujúcich dohovorov s Moskvou.
      

Pred summitom najmä pobaltské krajiny a Poľsko spochybňovali, či dohoda NATO s Ruskom z roku 1997 ešte platí. Zakazuje okrem iného trvalé umiestnenie väčšieho počtu vojenských jednotiek v nových členských štátoch NATO v strednej a východnej Európe, dodáva agentúra DPA.

14:05 - Lídri NATO schválili plán posilnenia obrany na východe

Najvyšší predstavitelia členských krajín Severoatlantickej aliancie schválili dnes plán posilnenia obranných opatrení vo východnej Európe v reakcii na intervenciu na Ukrajine, oznámil generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen.
     

Plán prijatý na summite vo Walese zahŕňa vytvorenie jednotiek rýchlej reakcie na ohrozenia, ako aj umiestnenie zásob i materiálno-technického zabezpečenia vo východoeurópskych krajinách, kde ich tieto jednotky budú môcť v prípade krízy rýchlo využiť, uviedla agentúra Reuters.
      

Iniciatíva má byť uistením pre bývalé krajiny sovietskeho bloku, ktoré vstúpili do NATO, najmä Poľsko a pobaltské štáty Estónsko, Litvu a Lotyšsko. Nové sily rýchlej reakcie by mali mať 3000-5000 vojakov a byť schopné nasadenia do dvoch až troch dní, spresnila agentúra DPA.Lídri NATO sa tiež dohodli, že ďalší summit aliancie sa bude konať v roku 2016 v Poľsku, povedal Rasmussen.

13:19 - Erdogan chce od Obamu vydanie tureckého učenca

Nový turecký prezident Recep Erdogan bude žiadať svojho amerického náprotivka Baracka Obamu o vydanie moslimského učenca žijúceho v USA Fethullaha Gülena, ktorého Erdoganova vláda obviňovala zo snáh o zvrhnutie jeho kabinetu. Erdogan sa tak vyjadril počas cesty na prebiehajúci summit NATO do Walesu, kde sa v piatok plánuje stretnúť s Obamom, s ktorým však má problematické vzťahy. Erdogan podľa tureckých médií uviedol, že Američania by Gülena mali "deportovať alebo odovzdať a nechať ho žiť vo vlastnej krajine, ak tvrdí, že nespáchal žiadny zločin".

12:38 - Kerry: USA vytvárajú jadro koalície pre boj s militantmi v Iraku

Americký minister zahraničných vecí John Kerry dnes vo Walese oznámil, že Spojené štáty sformujú "jadra koalície" pre boj s militantmi Islamského štátu v Iraku. A vyzval spojencov a partnerov, aby ich podporili, zdôrazňujúc, že účasť pozemných síl je vylúčená.
      

"Potrebujeme na nich zaútočiť tak, aby sme im zabránili obsadiť územie, aby sme podporili iracké bezpečnostné sily a ďalších v regióne, ktorí sú pripravení postaviť sa im, bez toho, aby sme poskytli našich vlastných vojakov," citovala Kerryho agentúra Reuters."To je podľa mňa hranica pre každého, kto je tu: ani noha na zemi," povedal na stretnutí ministrov zahraničných vecí a obrany desiatich krajín.

Ministri USA, Británie, Francúzska, Nemecka, Kanady, Austrálie, Turecka, Talianska, Poľska a Dánska sa stretli popri summite NATO vo Walese, aby prerokovali stratégiu boja voči sunnitským militantom, ktorí obsadili veľké časi území v Iraku a Sýrii.

09:14 - Stretnutie svetových lídrov dnes pokračuje druhým dňom

Slovenskú delegáciu čaká aj dnes nabitý program a viacero rokovaní. Prezident Andrej Kiska má okrem iného v pláne bilaterálne stretnutie s holandským premiérom Markom Ruttem. V popoludňajších hodinách sa očakáva spoločná tlačová konferencia prezidenta SR, šéfa diplomacie Miroslava Lajčáka a ministra obrany Martina Glváča, kde by mali zhrnúť závery summitu. Ukončenie summitu je naplánované na 15.00 h miestneho času. Slovenská delegácia vo večerných hodinách odletí späť do vlasti.

22:01 - Lajčák podporil ambície Čiernej Hory na členstvo v NATO

Podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák dnes (4. septembra 2014) absolvoval oficiálny program v rámci summitu Severoatlantickej aliancie (NATO), ktorý sa koná vo Walese. Oficiálnu delegáciu SR vedie prezident Andrej Kiska a okrem šéfa diplomacie sú v nej aj minister obrany Martin Glváč a náčelník generálneho štábu Ozbrojených síl genpor. Milan Maxim.

21:55 - Porošenko: Niektorí partneri z NATO ponúkli Ukrajine dodávky zbraní

Ukrajinský prezident Petro Porošenko dnes povedal, že na piatkové rozhovory v Minsku, ktoré by mali ukončiť konflikt na Ukrajine, hľadí s opatrným optimizmom, napísala agentúra Reuters. Porošenko už predtým vyhlásil, že ak sa v piatok v bieloruskej metropole Minsk uskutoční plánované stretnutie takzvanej kontaktnej skupiny zloženej zo zástupcov Ukrajiny, Ruska a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), vyhlási prímerie. "Na stretnutie hľadím s opatrným optimizmom," povedal na tlačovej konferencii v rámci summitu NATO vo Walese ukrajinský prezident. Porošenko po rozhovoroch s partnermi z aliancie vyhlásil, že niektoré členské krajiny NATOponúkli Ukrajine "smrtiace i nesmrtiace" vojenské vybavenie, vrátane "zbraní s vysokou presnosťou", uviedla agentúra DPA. 

21:40 - Merkelová: Áno zintenzívneniu spolupráce s Ukrajinou, nie jej členstvu v NATO

Za zintenzívnenie spolupráce medzi Severoatlantickou alianciou (NATO) a Ukrajinou sa dnes v Newporte, dejisku dvojdňového summitu aliancie, vyjadrila nemecká kancelárka Angela Merkelová. Šéfka spolkovej vlády však súčasne zdôraznila, že nejde o členstvo Ukrajiny v NATO. Merkelová ubezpečila Kyjev o solidarite aliancie v súvislosti s konfliktom na východe Ukrajiny a vyjadrila aj zásadnú pripravenosť na prijatie ďalších sankcií voči Rusku. Zároveň potvrdila aj pripravenosť na rokovania s ruskou stranou a v tejto súvislosti vyzdvihla nutnosť konať rozhodne, ale aj otvorene. "Táto dvojitá stratégia je z môjho pohľadu kľúčom k úspechu," citovala jej slová agentúra DPA.

21:16 - USA pripravujú nové sankcie proti Rusku

Spojené štáty pripravujú ďalšie hospodárske sankcie proti Rusku za jeho zásahy na území Ukrajiny. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie zástupcu americkej poradkyne pre národnú bezpečnosť Bena Rhodesa. Rhodes v dnes na tlačovej konferencii v rámci summitu NATO vo Walese povedal, že na konečnom návrhu nových sankcií sa práve pracuje, ale nespresnil, ktorých rezortov by sa mali týkať. Podľa Rhodesa ide hlavne o to, aby Rusko platilo za vyhrocovanie situácie. Ak v tom bude Rusko pokračovať, budú aj USA stupňovať svoj tlak, vyhlásil Rhodes.

19:49 - Afganskí prezidentskí kandidáti prisľúbili, že sa dohodnú

Afganskí prezidentskí kandidáti, ktorí vedú spor o víťazstvo v júnových voľbách, prisľúbili dnes účastníkom summitu NATO, že sa budú snažiť o dosiahnutie dohody, ktorá by ukončila povolebnú politickú krízu v Afganistane. "Dostali sme posolstvo od oboch prezidentských kandidátov, ktoré naznačuje, že urobia všetko, čo bude v ich silách, aby dospeli k politickej dohode. Ak sa to skutočne stane realitou, nadšene to privítame," uviedol generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen na tlačovej konferencii vo waleskom Newporte, dejisku summitu NATO. Afganistan podľa Rasmussena potrebuje rýchle vyriešenie sporu o výsledky volieb, ktoré budú môcť akceptovať všetci obyvatelia krajiny. 

19:02 - Slovensko by malo do Afganistanu posielať vojakov aj naďalej

Slovensko sa zapojí do novej misie NATOv Afganistane s názvom Resolute Support. Do podpornej misie by malo posielať po 65 vojakov v dvoch rotáciách ročne. Po rokovaní Severoatlantickej rady to uviedol minister obrany SR Martin Glváč. "Slovensko deklaruje ochotu pomôcť a pristupuje k Resolute Support," povedal šéf rezortu obrany. Upozornil však, že doteraz ešte neboli podpísané dohody, ktoré by spustenie operácie umožnili. "Počas rokovania bolo citované z listu obidvoch kandidátov na prezidenta Afganskej republiky, že obaja sa hlásia k tomuto záväzku a pristúpia k podpisu takýchto dohôd. Vyzerá to, že Afganistan po roku 2014 pôjde tým smerom, ako sa dlhodobo pripravovalo," doplnil minister.