Summit eurozóny priniesol odpovede na otázky ohľadom Grécka

Mimoriadny summit lídrov eurozóny konečne priniesol dlho očakávanú odpoveď na otázku, akou mierou sa podpíšu súkromní investori na záchrane zadlženého Grécka. Podľa odhadov sa v rukách súkromného sektora nachádzajú grécke dlhopisy v hodnote okolo 150 miliárd eur. Štvrtkové stretnutie lídrov eurozóny určilo, že súkromné subjekty prispejú na postupnú likvidáciu gréckej zadlženosti čistou sumou 106 miliárd eur (v hrubom 135 miliárd eur) v období najbližších ôsmich rokov - do roku 2019. Lídri eurozóny sa zhodli v názore, že účasť súkromného sektora bude iba pre Grécko.
      Prvá čiastka z tejto sumy, 37 miliárd eur, predstavuje v podstate tretinu sumy, ktorá bude v rámci druhého záchranného balíka pre Grécko pochádzať z verejných zdrojov, čiže ktorú venujú členské štáty eurozóny a Medzinárodný menový fond (MMF). Suma určená na druhý finančný program je 109 miliárd eur. Táto suma sa navŕši na vlani schválenú čiastku 110 miliárd eur, ktorá predstavovala naliehavú pomoc v rámci prvého záchranného balíka pre Atény.
      "Problémy, ktorým čelí eurozóna, môžu byť vyriešené iba na najvyššej úrovni. Museli sme konať veľmi rýchlo, aj preto sme dohodli toto stretnutie zamerané na rýchle hľadanie riešenia," povedal vo štvrtok večer o dôvode uskutočnenia summitu predseda Európskej rady Herman Van Rompuy.
      Najdôležitejšie rozhodnutia, ktoré sa zrodili na summite, určujú, že nové pôžičky pre Grécko budú mať predĺženú splatnosť od 15 až do 30 rokov, pričom prvých desať rokov bude Grécko oslobodené od istín. Minuloročný balík záchrany predvídal iba sedem a polročnú lehotu splatnosti.
      Ďalším dôležitým rozhodnutím je zníženie úrokových sadzieb z 5,5 až šesť percent na 3,5 percenta.
      Podľa komuniké, ktoré krátko po summite vydal Van Rompuy, spočíva význam summitu v tom, že sa prijatými opatreniami podarilo zabezpečiť udržateľnosť gréckych dlhov, že lídri eurozóny zabránili šíreniu "nákazy" na iné krajiny a že sa dohodli na vylepšení riadenia krízových situácii v eurozóne tak, aby sa v budúcnosti predišlo neželaným prekvapeniam.
      Systém, ako predísť prenosu nákazy na iné krajiny, je podľa prezidenta EÚ v tom, že lídri eurozóny prijali sériu opatrení. Najskôr prísne oddelili situáciu v Grécku od finančných kríz v iných krajinách eurozóny. V rámci Európskeho finančného a stabilizačného nástroja (EFSF) zaviedli tzv. preventívnu úverovú linku, čiže širšie možnosti pre EFSF, aby zasahoval tam, kde to bude potrebné - vo forme preventívnych zásahov alebo rekapitalizácie bánk prostredníctvom národných vlád.
      "Ak by som to mal opísať, povedal by som, že sme vytvorili solídny ochranný múr a lepšie vybavený tím hasičov," povedal Van Rompuy o opatreniach, ktoré podľa neho majú zabrániť ďalšiemu šíreniu finančnej krízy v eurozóne.
      Lídri eurozóny v snahe upokojiť súkromných investorov uviedli, že prípad Grécka bol naozaj mimoriadny, a uistili ich, že sa odteraz nebudú musieť strachovať o peniaze investované do nákupu dlhopisov v iných problémových krajinách, ktoré vďaka novým opatreniam budú vždy schopné splácať svoje pohľadávky. V podstate išlo o ubezpečenie finančných trhov, že grécka nákaza sa neprenesie do Španielska alebo Talianska - krajín, ktoré, ako uviedli politici, už napĺňajú svoje fiškálne a štrukturálne reformné záväzky.
Zdroj: TASR