Súdy budú konať v najlepšom záujme detí a viac ich informovať

Ako informoval agentúru SITA hovorca ministerstva spravodlivosti Peter Bubla, podľa novej legislatívy prokurátor bude môcť vstúpiť do začatého konania okrem konania o rozvode manželstva. Výnimkou je však situácia, ak je s konaním o rozvod manželstva spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Vtedy môže prokurátor vstúpiť do konania v tejto časti, vysvetlil hovorca.

Súd bude povinný zisťovať názor maloletého dieťaťa, pričom vyjadrenie názoru maloletého nie je podmienené vekovou hranicou ani rozumovou vyspelosťou, ale schopnosťou ho vyjadriť, a to primárne samostatne. Spôsob zisťovania názoru maloletého sa ponecháva na rozhodnutí súdu, zákon však predpokladá jeho prispôsobenie veku a vyspelosti maloletého. Nová legislatíva posilní participačné práva dieťaťa. V prípade, ak sa to neprieči účelu konania, bude súd povinný maloletého informovať o prebiehajúcom konaní. Podľa Bublu bude úlohou súdu zvoliť vhodný procesný úkon, primeraný rozumovej a vôľovej vyspelosti maloletého, ktorý mu umožní pochopiť význam a následky rozhodnutia v súdnom konaní.

Civilný mimosporový poriadok obsahuje osobitnú úpravu, pokiaľ sa týka ustanovenia opatrovníka maloletému. Ak bude treba, aby za maloletého konal opatrovník, súd na návrh ustanoví za opatrovníka najmä blízku osobu maloletého, u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme maloletého, ak s ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Súd bude môcť pribrať do konania Komisára pre deti či Verejného ochrancu práv.

V nadväznosti na Civilný mimosporový poriadok vznikla aj vyhláška ustanovujúca podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých. Vyhláška v prvom rade zohľadňuje tri základné princípy vyplývajúce z Dohovoru o právach dieťaťa, a to: princíp najlepšieho záujmu dieťaťa, princíp rešpektovania práv dieťaťa a princíp vypočutia názoru dieťaťa. Vyhláška by mala zvýšiť mieru spravodlivosti vo vykonávacom konaní. Ako vysvetlil hovorca, stáva sa totiž, že súdy po podaní návrhu na výkon rozhodnutia automaticky ukladajú pokuty za to, že sa nedarí uskutočniť stretnutie rodiča s dieťaťom. K ukladaniu týchto sankcií pritom dochádza bez predchádzajúceho skúmania dôvodov, prečo k stretnutiu nedošlo. Je zároveň potrebné poznamenať, že často tieto dôvody existovali nie na strane povinného, ale práve na strane oprávneného alebo samotného dieťaťa. Po novom budú musieť súdy napríklad zisťovať, „či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu“.

Ak situácia zájde tak ďaleko, že už bude musieť dôjsť k výkonu rozhodnutia, na zjemnenie dopadov výkonu na dieťa, alebo na dosiahnutie dobrovoľného rešpektovania súdneho rozhodnutia, bude môcť súd po novom nariadiť rodičom a dieťaťu povinnosť zúčastniť sa na sociálnom poradenstve, psychologickom poradenstve alebo na inom odbornom poradenstve. V praxi sa ukázalo poradenstvo alebo mediácia ako veľmi dobrý prostriedok, ako sa vyhnúť „násilnému“ odoberaniu dieťaťa. Vyhláška stanovuje aj jasnejšie pravidlá pre plánovanie priebehu odobratia dieťaťa ako aj to, že výkon rozhodnutia v škole musí byť čo najviac šetrný a bez prítomnosti iných detí.