Sudcovia: Bezpečnostné previerky sudcov sú prejavom policajného štátu

Združenie sudcov Slovenska varuje pred plánovanými zmenami v justícii, s ktorými prichádza vládna moc a chce sa na nich dohodnúť s opozíciou. Stavovská organizácia, ktorá zastupuje vyše tretinu z 1 326 slovenských sudcov, najviac kritizuje plán preveriť spoľahlivosť všetkých sudcov. „Bezpečnostné previerky sú neprípustné a v právnom štáte sú prejavom policajnej nadradenosti v štáte a nadradenosti vládnej moci nad moc súdnu,“ vyhlásila prezidentka združenia Dana Bystrianska, ktorá hovorí o obave zo zneužitia tohto nástroja. Podľa nej sa síce nemusia sudcovia previerok obávať, ale odmietajú ich principiálne.

Predstavitelia Združenia sudcov Slovenska (ZSS) upozorňujú, že napríklad v správnom súdnictve sudcovia prerokúvajú aj napadnuté rozhodnutia Národného bezpečnostného úradu či Slovenskej informačnej služby, ktoré sa majú na previerkach sudcov podieľať. „Teraz si predstavte, že účastník konania bude robiť previerku sudcovi, ktorý koná v jeho veci. To je výmysel, ktorý nemá obdobu v právnom štáte,“ povedala viceprezidentka ZSS Alena Poláčková. V prípade schválenia ústavného zákona, ktorý by obsahoval povinné previerky sudcov, nebola by možnosť napadnúť ho na ústavnom súde. ZSS by však o tom informovala medzinárodné inštitúcie. Podľa Poláčkovej Slovensko zožne v takom prípade medzinárodnú hanbu. ZSS poukazuje na to, že už teraz podávajú sudcovia majetkové priznania, ktoré sú podrobnejšie ako u iných profesií, kde sú tiež povinné. 

Sudcovské združenie súhlasí s oddelením funkcií predsedu NS SR a súdnej rady, ale len čiastočne. ZSS nesúhlasí s tým, že predsedom súdnej rady by mal byť len nesudca. „Takáto myšlienka je v absolútnom rozpore s medzinárodnými dokumentmi,“ povedala Poláčková. Vládna moc by chcela, aby predsedu súdnej rady menoval prezident po svojom výbere spomedzi dvoch kandidátov, ktorých by navrhoval predseda ústavného súdu. Aj tu má ZSS inú predstavu. V prvom rade by sa podľa nej mala inak kreovať súdna rada. Mala by mať 17 členov, z ktorých by si deviatich volili sudcovia, siedmich parlament a jedným by bol automaticky predseda najvyššieho súdu. Predsedu súdnej rady by potom zvolili všetci členovia rady nadpolovičnou väčšinou, ale iba spomedzi spomínaných deviatich členov súdnej rady, ktorých majú voliť sudcovia. Aktuálna diskusia o zmenách v justícii prišla podľa ZSS narýchlo.