Štvorica poslancov Smeru-SD chce, aby vláda každý rok udeľovala Štátnu cenu Alexandra Dubčeka

Štátna cena má byť spojená s finančnou odmenou vo výške 25-násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve podľa aktuálnych údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky. Poslanci Smeru Dušan Jarjabek, Dušan Čaplovič, Miroslav Číž a Ľubomír Petrák predložili do parlamentu návrh zákona o Štátnej cene Alexandra Dubčeka. NR SR ich návrh dnes posunula do druhého čítania.

Cieľom návrhu zákona je ustanoviť každoročné udeľovanie Štátnej ceny Alexandra Dubčeka, ktorou vláda Slovenskej republiky oceňuje činy a aktivity jednotlivcov alebo kolektívov, ktoré boli mimoriadne prínosné pre rozvoj jednotlivých sfér spoločenského, kultúrneho a ekonomického života v Slovenskej republike za uplynulý kalendárny rok. Udeľovanie štátnych cien je v kompetencii vlády Slovenskej republiky a ministerstiev. Objektívnosť a transparentnosť pri udeľovaní štátnych cien má zabezpečiť poradný orgán vlády, ktorý zriadi na tento účel.

Zmyslom každoročného udeľovania štátnych cien je podľa predkladateľov podporiť nadanie, talenty, tvorivosť ľudí ako aj ich angažovanosť vo veciach verejných. „Štátna cena Alexandra Dubčeka bude ocenením na najvyššej úrovni za mimoriadny umelecký, športový, podnikateľský, výskumný a iný významný počin,“ uvádzajú poslanci s tým, že výnimočnosť Štátnej ceny Alexandra Dubčeka spočíva v tom, že návrhy na jej udelenie môže podávať široká verejnosť.

Cena by podľa navrhovateľov mala byť udeľovaná na 1. mája, teda na Sviatok práce. „Tento dátum predstavuje tradičné hodnoty, hlavne prácu ako zmysluplnú náplň ľudských životov. Oslava práce zostáva hlavným posolstvom 1. mája. Konkrétni ľudia svojimi schopnosťami, svojimi činmi a aktivitami preukazujú tomuto významnému sviatku nespochybniteľný význam a dôležitosť pre rozvoj ľudstva a jeho napredovanie v každej oblasti,“ uviedli predkladatelia v návrhu.

Podpredseda hnutia Sme rodina Milan Krajniak súhlasí s tým, aby vláda mohla udeľovať vyznamenania, pripomenul však, že Alexander Dubček nemá len pozitívnu minulosť. Upozornil, že v 50-tych rokoch bol Dubček popredným funkcionárom komunistickej strany, keď bolo mnoho ľudí potrestaných za názory. Po okupácii v roku 1968 podpísal v Moskve kapitulačné protokoly. Dal falošnú nádej, keď sa vrátil z Moskvy, že obrodný proces bude pokračovať. Po deviatich mesiacoch sa dobrovoľne vzdal vedenia v komunistickej strane. „Bol predsedom Federálneho zhromaždenia, ktoré prijalo obuškový zákon, nimi mlátili ľudí, ktorí sa ho zastávali. Potom poslušne odišiel za veľvyslanca do Turecka. Keď sa strana v roku 1970 rozhodla, tak sa poslušne vrátil domov a 20 rokov mlčal. Dubček bol geopolitickou situáciou ovplyvnený natoľko, že na rozdiel od mnohých iných, napríklad aj Jána Budaja, čakal, kým ho rehabilituje Moskva. Neveril, že bez rehabilitácie v Moskve by sa dalo niečo zmeniť,“ zdôraznil Krajniak, podľa ktorého by mal byť väčšou motiváciou Milan Rastislav Štefánik, ktorý bojoval, aby sme získali slobodu. „Máme osobnosti, ktoré v kritických chvíľach prejavili väčšie nasadenie. Nie je pre nás príkladom generál Ján Golian, ktorý v rovnakej situácii ako Dubček, keď nemecký Wehrmacht začal obsadzovať Slovensko, vydal rozkaz: Klaďte odpor. Nie je to generál Golian, ktorého treba postaviť na piedestál? Napriek tomu si myslím, že Dubček je pozitívnou postavou našich dejín. Je vnímaný ako symbol, ktorý mal rád ľudí, nekradol, neobohacoval sa, je príkladom človeka, že na čele štátu môže byť človek, ktorý nie je skorumpovaná krysa,“ vyhlásil Krajniak.