Stres najväčší nepriateľ organizmu: Kvôli stresu aj priberáme. Ako sa tomu vyhnúť

Vedeli ste, že nešťastný vzťah nás zvyčajne "rozmerovo obohatí" o desať percent v páse navyše? Že vinou traumatických zážitkov, ako je znásilnenie, vlámanie alebo strata zamestnania, rýchlejšie starneme a vyzeráme horšie? Asi je to logické. Je síce viac než lákavé tieto zmeny zvaliť na emočné prejedanie, ale pravdou je, že jedlo môže za prírastok na hmotnosti len čiastočne.

Príčinu hľadajte v praveku

Pravá príčina priberania je hlboko zakorenená v našom tele. Stres funguje ako spúšťač celého radu hormonálnych zmien, ktoré súvisia s pradávnym inštinktom prežitia. Naše telo totiž reaguje na všetky stresy rovnakým spôsobom.

"Či už sa jedná o život ohrozujúcu záležitosť, ako je útok medveďa, alebo o dodržaní pracovného času, naše telo reaguje zakaždým rovnako," potvrdzuje biochemik a fyziológ Shawn Talbott pre server Women 'Health.

Aké procesy sa v našom tele odohrávajú?

Po prvé, mozog inštruuje nadobličky, aby uvoľnili veľký prísun adrenalínu, ktorý stimuluje srdcovú frekvenciu a uvoľňuje uloženú energiu (glukózu a tuk), ktorú potom môžeme použiť k boju, prípadne k úteku. Ďalej nadobličky uvoľňujú kortizol, ktorý telu povie, aby doplnilo energiu, a stimuluje tak chuť k jedlu s vysokým obsahom kalórií (bohužiaľ mozog nevie, či sa daná energia naozaj spálila, alebo nie).

Po takomto procese môže kortizol zostať v tele aj niekoľko hodín a výsledok toho je, že máme neutíchajúcu chuť k jedlu a hlad, a to aj napriek tomu, že len sedíme za stolom pri počítači.

Ďalšou taktikou kortizolu je, že ukladá všetky nespálené kalórie ako tuk (často v oblasti brucha), ktorý slúži ako rýchly zdroj paliva, ktorý v minulosti slúžil na ochranu pred hladomorom či ako zdroj energie pre ďalší boj. Dnes ale kvôli nemu nemôžeme často zapnúť obľúbené nohavice.

Ako sa vysporiadať so stresom?

Fyzická aktivita je najlepším pomocníkom pri zhadzovaní váhy a zároveň je aj najúčinnejšou zbraňou pri znižovaní hodnoty kortizolu, pričom dôležitú úlohu tiež zohráva pravidelnosť a množstvo zahrnutého kardia v tréningu.

Ďalším variantom je stredomorská strava, ktorá je bohatá na ovocie, zeleninu, antioxidanty, celozrnné výrobky, oriešky, semená, netučné mäso, olivový olej a fermentované potraviny, ako je jogurt alebo kefír.