Stratégia bola podľa Lajčáka najväčším orieškom rady pre ľudské práva

Tiež ju možno považovať za najdominantnejší bod rokovaní, povedal. Rada stratégiu takmer po troch rokoch práce na zasadnutí v pondelok 1. decembra prijala a odporučila slovenskej vláde na schválenie. "Je to dokument, ktorý sa rodil naozaj takmer tri roky. V dejinách Slovenska ešte nebol schválený dokument, ktorý prešiel takou širokou verejnou diskusiou a bolo k nemu obrovské množstvo sedení a urputná snaha nájsť konsenzuálne alebo kompromisné riešenie," poznamenal predseda.

Lajčák podľa svojich slov trval od začiatku na dvoch podmienkach. Po prvé, aby to bola celoštátna stratégia, aby sa nikto necítil z debaty o nej vylúčený, pričom nikto vylúčený nebol a po druhé, aby to bola stratégia, ku ktorej sa môže prihlásiť čo najväčší počet ľudí, pripomenul. "Je to rámec či referenčný bod, od ktorého sa budeme odrážať aj ďalej a myslím si, že je to dôstojné ukončenie tejto práce," doplnil. 

V pripomienkovom konaní ešte v júni predložila k materiálu svoje výhrady okrem viacerých mimovládnych organizácií aj verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová. Stratégia podľa nej neobsahovala strategický cieľ, ktorý mieni Slovensko dosiahnuť v ochrane práv a slobôd ľudí mimo manželstva. Ako odôvodnenie jej kancelária uvádza, že ide o dlhodobý strategický materiál, ktorý by mal reflektovať poslednú zmenu Ústavy SR z tohto roku. Problém videla tiež v legislatívnom rámci, ktorý nebol uvedený správne, úplne a najmä podľa právnej sily a záväznosti právnych úprav. Inštitucionálny rámec ochrany základných práv a slobôd mal podľa nej obsahovať informáciu o inštitúciách, ktoré zabezpečujú ochranu základných práv a slobôd na Slovensku v čase vypracovania stratégie. Tento rámec vyplýva z Ústavy SR a zákonov. "Som rada, že ľudskoprávna rada vlády prijala moje pripomienky, ktoré som mala. Pretože ak by ich nezohľadnila, pričom platí, že dokument má dlhodobú ambíciu, nemohla by sa stať stratégiou na ochranu ľudských práv všetkých obyvateľov," uviedla v súvislosti s prijatím materiálu radou Jana Dubovcová. 

Ľudskoprávnu stratégiu rada vlády prijala, no občianska komora za ňu hlasovala s pripomienkami. Tie sformuluje a pošle do 5. decembra písomne Miroslavovi Lajčákovi, následne ich priložia k materiálu a spolu s ním pošlú na rokovanie vlády. "Ak by som mal výhrady sformulovať jednou vetou, ide o to, že občianska časť rady sa stotožňuje s obsahom stratégie, no problém máme s jej praktickou vykonateľnosťou, teda aby neostala len na papieri, ako sa to vládnym stratégiám často stáva," uviedol pre agentúru SITA výkonný riaditeľ Iniciatívy Inakosť Martin Macko, ktorý je členom občianskej časti rady. Ako dodal, preto boli ich pripomienky zamerané na to, aby existoval ústredný orgán štátnej správy s kompetenciami v tejto oblasti a najmä personálnym a finančným zabezpečením. "Toto teraz stále nie je jasné," poznamenal. Prínosom však bolo podľa neho práve to, že si vláda prizvala na pomoc s prípravou stratégie nezávislých odborníkov a umožnila participáciu organizáciám zastupujúcim jednotlivé skupiny obyvateľstva a prioritné témy. "Výbor pre práva LGBTI osôb tak za rovnakých podmienok ako ostatné výbory prvýkrát v histórii pripravil materiál o aktuálnom stave ľudských práv LGBTI ľudí a o tom, čo by sa malo v najbližších rokoch v tejto oblasti urobiť," vysvetlil Macko. Ako však doplnil, napriek tomu predstavuje len informatívnu prílohu stratégie a je otázne, či navrhované opatrenia a priority bude niekedy vláda aj realizovať.