Štefanec: Pre EÚ je dnes energia to, čo boli uhlie a oceľ pred 60 rokmi

Poslanec, ktorý je v Európskom parlamente (EP) členom Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľov, upozornil, že EÚ vyše polovicu svojich energií (53 %) dováža, pričom Európania sa potrebujú zbaviť tejto závislosti.

"Energia je dnes taká dôležitá, ako boli pred 60 rokmi oceľ a uhlie. Európska spolupráca začala na oceli a uhlí, aby už neboli vojny, spolupráca medzi jednotlivými krajinami znamenala mierové spolunažívanie," pripomenul poslanec historické súvislosti. Dodal, že dnes sa niektoré krajiny, významní dodávatelia energetických surovín, snažia zneužívať túto svoju pozíciu na politické ciele.

Aj preto musí byť podľa neho EÚ jednotná a zavádzaním Energetickej únie vytvoriť skutočnú úniu, ktorá povedie k znižovaniu dovoznej závislosti a stlačí smerom nadol ceny energií.

"Potrebujeme mať dostatok energií a za výhodnú cenu, lebo ak chceme byť konkurencieschopní vo svete, nemôžu ceny energií stúpať, ale musia klesať," konštatoval Štefanec. Zdôraznil, že ak bude EÚ vystupovať ako jeden silný hráč, bude mať lepšiu pozíciu pri nákupe plynu z Ruska, odkiaľ Európania berú tretinu objemu všetkého dovážaného plynu.

Štefanec zároveň dodal, že aj pri posilnenej pozícii EÚ Rusko nemôže zanevrieť na Európanov a musí rešpektovať svoje dodávky, keď až 80 % exportovaného plynu smeruje na európsky trh. Ide o "obojstrannú závislosť", poznamenal.

Situácia na trhu s energiami sa však podľa neho môže zmeniť zo dňa na deň, a preto EÚ potrebuje hľadať nové možnosti dodávok energií, pričom ako veľmi sľubný sa javí projekt Južného koridoru, čiže sústava plynovodov napojená na zásoby z Kaspického mora. Okrem toho ako ďalšie zdroje, okrem kaspického regiónu, spomenul plyn prúdiaci z Nórska, Alžírska či Kataru a ocenil prínos novovybudovaných terminálov na stlačený plyn v Litve a Poľsku.

Je silný predpoklad, že prístup k novým zdrojom energií povedie k zníženiu ich cien, v čom EÚ zaostáva najmä za konkurentmi z USA.

Štefanec upozornil, že Energetickú úniu treba vnímať aj z hľadiska obnoviteľných zdrojov, čo reflektuje našu politiku k životnému prostrediu a tiež snahy získať viac energie z viacerých zdrojov a za lepšiu cenu.

No a je tu aj prínos v podobe energetickej efektívnosti. Štefanec pripomenul, že v EÚ je až 70 % bytov nehospodárnych. Dodal, že je to veľká téma najmä pre Slovákov, keď krajina je piata najhoršia v celej EÚ vzhľadom na energetickú efektívnosť.

"Stále máme veľa bytov a firiem, ktoré nie sú energeticky efektívne. Treba vedieť, že najlacnejšia energia je tá, ktorú nemusíme minúť," zhodnotil situáciu europoslanec.

Z pohľadu záujmov Slovenska pri koncepte Energetickej únie zdôraznil, že pre SR je kľúčové zabezpečiť znižovanie súčasnej závislosti od dovozu energií. Po vybudovaní reverzného chodu na Ukrajinu, čo umožnilo obojstranné prepojenie na trase východ-západ, treba rovnaký scenár zaistiť aj pre severo-južné prepojenie. Znamená to plynovodné spojenie s Maďarskom a tiež Poľskom.

Podľa Štefanca je viac ako želateľné, aby sa tieto finančne nákladné infraštruktúrne projekty stali súčasťou investičného balíka v hodnote 315 miliárd eur, ktorý koncom roka 2014 predstavil predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker.

"Musíme byť schopní zabezpečiť, aby tieto projekty energetickej nezávislosti a posilnenia energetickej pozície strednej Európy boli súčasťou plánov EÚ čiže Junckerovho strategického balíčka," uviedol záverom Štefanec.