V čase rozjímania a tichého rozhovoru s Bohom mi ukázal ďalšiu podstatnú časť mozaiky zotavovania a jeden z výrazných prejavov človeka so skúsenosťami a traumami z manipulatívneho narcistického vzťahu. Vyjavil mi a pripomenul, prečo mi tak veľmi záleží, až lipnem na pár drobnostiach v mojom živote, ktoré sa ním ťahajú ako zlatá nitka, ktoré mi spôsobujú radosť, spokojnosť, utiekam sa k nim.
Je to pár vecí, ktoré považujem za „svoje“, na ktorých pracujem, ktoré cítim, že sú mojou cestou, voľbou, patria do mojich dní. Vždy som sa k nim opäť a opäť vracala, či už po ťažkých časoch, zaneprázdnenosti, alebo blúdenia, vždy, keď som si znovu sadla s Bohom, že čo teraz, upriamil mi pozornosť na „tie veci“. Vráť sa k tomu, chop sa tkacieho stavu a tkaj svoj koberček! Napĺňaj tým svoje dni. Pokojne, trpezlivo, nenáhlivo, krok po kroku, tehlu k tehle...
V mojom prípade to boli chvíle, keď som si vybehla do lesa za domom, išla na hodinu spevu, prečítala si kus z talianskej knihy, alebo aj písanie týchto denníčkov. Vo vašom prípade to môže byť niečo celkom iné. Často sú to maličkosti, často to nemusí súvisieť s absolútnou záchranou sveta a nemusí to byť tá najušľachtilejšia vec na svete, ale je to to „vaše“! Je to niečo, pre čo ste sa rozhodli, čo súvisí s vašimi talentmi, radosťami, cestou, volaním, záľubami, a pre vás je dôležité pokračovať v tom, pestovať si to, mať na to čas, priestor, pokoj.
Niekedy som bola až žiarlivá, vystrašená, zlostná, alebo nešťastná, keď sa mi zdalo, že na tieto svoje veci zrazu nemám čas. Keď som si na ne nevedela vydupať priestor. Keď som bola zavalená inými povinnosťami a tkanie môjho koberčeka sa mi vzďaľovalo...
Boh mi dnes pripomenul, prečo to vždy bolo a je pre mňa také dôležité. Žitie v narcistických vzťahoch je charakterizované predovšetkým tým, že narcis vás považuje za akési predĺženie jeho života, máte zapĺňať jeho potreby, jeho očakávania, a nie fungovať ako samostatná jednotka. Máte prikyvovať na nároky, žiadosti, návrhy, nápady a životné plány druhých. Naučíte sa to. Je to ako akési puto. neviditeľná reťaz, ktorá vás ťahá k životom a očakávaniam druhých. Tie sú často prednejšie ako vy, váš život, vaše rozhodnutia.
V najťažších prípadoch takýchto vzťahov a súžití človek priam stráca svoj život, svoju identitu. Rozdal sa do životov druhých. Rozmenil. Rozplynul. Preto je v procese znovubudovania a zotavovania nesmierne dôležité, prospešné a výživné pestovať si takéto svoje drobnosti. Nielen kvôli samotnej radosti. Hovoríte tak samému sebe, že už sa budete starať aj o seba. Že vám záleží na svojom čase, záujmoch, potrebách. Že veríte svojim voľbám, rozhodnutiam, preferenciám a viete im vo svojom dni, živote vytvoriť adekvátny priestor.
Tým, že si dovolím venovať sa všetkým tým „zbytočnostiam“: hlasovým cvičeniam, taliančine, písaniu týchto riadkov, športu, prechádzkam, workoutu, tým sama sebe hovorím: Starám sa o teba! Počúvam ťa! Si pre mňa dôležitá! Môžeš sa na mňa spoľahnúť! Už sa na teba nevykašlem, už ťa neodsuniem dozadu! Už nebudeš pre mňa na poslednom mieste!
Zotavovanie z takýchto zážitkov je totiž predovšetkým o odpustení samému sebe. A je to asi ešte ťažšie, ako odpustiť všetkým ostatným. Lebo vy ste tam boli. Vy ste boli pri tom, keď ste sa opustili, zradili, podrobili, pustili svoje, potlačili seba, svoj hlas, potreby... Takéhoto sa poznáte. Toho, čo nestál sám pri sebe. A potrebujete si k sebe znovu získať cestu a dôveru. Veci v každodennom živote, ktoré sú „vaše“, spôsobujú vám radosť, vystihujú váš charakter, hodnoty, záujmy, sú jednou zo skvelých ciest budovania takéhoto nového vzťahu k sebe. Pretože okrem všetkého iného spúšťajú tie správne chemické procesy v mozgu, vzbudzujú a obnovujú myšlienky, nové nápady, dvíhajú radosť, adrenalín, endorfíny, cíti sa zdravšie vaše telo, duša aj duch.
Darujte si takýchto pár vecí, ktorými si budete stavať nový spoľahlivý most sami k sebe. Budete si nimi hovoriť: Si pre mňa dôležitý/á! Môžeš sa spoľahnúť, že túto vec neopustím! Budem ju robiť dnes, aj zajtra, aj pozajtra, ako prejav toho, že si zostávam verný/á!... Odpustenie sebe po tom, čo sme druhým dovolili vziať nám našu dôstojnosť, identitu, hlas, môže nejaký čas trvať. No je to nesmierne dôležitý a neopakovateľný proces, v ktorom nám Boh hovorí, ako Mu záleží, aby sme boli tým, čím nás On stvoril. Aby sme použili hlas, ktorý nám dal, talenty, ktoré do nás vložil, srdce, ktoré bije v našej hrudi vďaka Nemu... Je to niečo medzi vami a vami, ale aj medzi vami a Ním. Čo bolo kedysi možno pretrhnuté, no On to chce znovu zoceliť, posilniť, nakresliť nové čiary vášho života. Lebo On z teba nikdy nespustil zrak. Ani keď si sa ty sám strácal, videl ťa stále rovnako. A to, čo o tebe povedal, ako ťa stvoril, ako ťa má napísaného v dlani, je pravda...
Iz 49;16: „... do dlaní som si ťa vyryl...“
Prejavy toxického vzťahu: druhý vo vás vyvoláva pocity viny, nikdy nič nerobíte dobre; nerešpektuje vás; vaše potreby, názory, pocity, hranice; umenšovanie, podceňovanie, zosmiešňovanie; strháva pozornosť na seba, svoj život, svoje potreby, on je dôležitý, vy ste iba akýmsi predĺžením jeho života; pasívna aj aktívna agresia: emočné vydieranie, zahmlievanie, trucovanie, výbuchy hnevu, zlosti až fyzické ataky; rozoštvávanie ľudí vo svojom okolí, ohováranie, vyhrážanie; striedanie nálad (vie byť aj milý, keď to potrebuje); cítite sa často ako neviditeľný, nepotrebný, nepočutý, vyžaduje vašu prítomnosť, ale v skutočnosti nikdy nejde o vás; musíte si zaslúžiť pozornosť, lásku; neznáša kritiku (treba ho obchádzať ako po špičkách, aby sme ho niečím neurazili), nikdy nie je vinný a chybný, všetko otočí proti vám; používa peniaze ako prostriedok boja (veď ja sa o teba starám); tendencia odstrihnúť vás od ostatných vzťahov, okolitého sveta, aby ste boli čo najviac závislí na ňom
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies