Štátne orgány nemajú zodpovedať za povodňové škody občanov

Uvádza sa to v návrhu novely zákona o ochrane pred povodňami, ktorý dnes parlament posunul do druhého čítania. Novelu predložilo na rokovanie ministerstvo životného prostredia s cieľom zabezpečiť úplnú transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady o hodnotení manažmentu povodňových rizík do slovenskej legislatívy.

Zodpovednosť štátnych orgánov a samospráv za škody vzniknuté pri povodniach občanom bude po novom uznaná iba v prípade, že vznikli následkom protipovodňových zabezpečovacích alebo záchranných prác. Novela totiž zavádza novú definíciu pojmu povodeň ako prírodného javu, za ktorý štát, štátne orgány alebo orgány samosprávy nemôžu zodpovedať. Po novom bude takisto možné získať finančnú kompenzáciu za povodňou poškodené alebo zničené obydlia iba v prípade, že majiteľ disponuje právoplatným kolaudačným rozhodnutím alebo stavebným povolením. O finančných príspevkoch pre povodňami poškodených občanov rozhodne vláda SR. Novela takisto zavádza povinnosť občanov nahlásiť riziko vznikajúcej povodne na číslo integrovaného záchranného systému 112. Podľa pôvodného zákona mohol druhý a tretí stupeň povodňovej aktivity odvolať len orgán, ktorý ho vyhlásil. Po novom na to budú mať kompetencie aj vyššie postavené orgány. Medzi orgány, ktorým je potrebné riziko povodní nahlásiť, po novom patrí aj ministerstvo vnútra. 

Ministerstvo životného prostredia potrebu novelizácie zákona vysvetľuje nadobudnutými skúsenosťami z protipovodňových opatrení v rokoch 2010 a 2011 a zmenami v rámci reformy verejnej správy (ESO). V prípade definitívneho schválenia parlamentom má nadobudnúť účinnosť 1. apríla.