Štátne lesy zvýšili odhad poškodených stromov na 130 tisíc!

Podľa dnešných odhadov kalamita poškodila v území v správe Štátnych lesov Tatranského národného parku okolo 130 000 stromov, z toho približne 3 000 v území s bezzásahovým režimom. Štátne lesy predstavujú približne polovicu výmery národného parku. Najviac poškodenými lokalitami sú ochranné obvody Vyšné Hágy, Habovka a Podbanské, kde je to najmä ústie Tichej doliny. „Kalamita zasiahla hlavne spodky dolín. Keď to porovnáme s rokom 2004, tak v prípade Tichej a Kôprovej doliny vietor vôbec nechytil horné pozície ako predtým, ale spodok doliny,“ uviedol námestník riaditeľa Štátnych lesov Tatranského národného parku Pavol Fabian. Naopak, v oblasti Vyšných Hágov vietor zachytil vyššie položené lokality. Minulotýždňový vietor mal severné prúdenie na rozdiel od víchrice z roku 2004, kedy prúdenie vzduchu bolo skôr severozápadné.

Prioritou lesníkov v najbližších dňoch bude spriechodnenie a uvoľnenie hlavných komunikačných tepien vo Vysokých Tatrách. Ide o Cestu slobody od Vyšných Hágov po Podbanské a trať Tatranských elektrických železníc. Súčasne s prácami na ceste a železnici lesníci postupne uvoľňujú aj turistické chodníky, na ktorých výčiny počasia z minulého týždňa spôsobili porovnateľné škody, aké vznikli počas víchrice v roku 2004. Škody na majetku štátu v správe Štátnych lesov TANAP-u predstavujú takmer 250 000 eur. „Ide o predbežnú sumu, pretože do všetkých lokalít sme sa ešte nedostali,“ dodal Fabian. Viac ako polovica tejto sumy pripadá na turistické chodníky. 

Zničené boli chodníky, značenie, mostíky. Z nich najviac sú poškodené chodníky v Prielome Dunajca v Pieninách, kde spadlo na chodník niekoľko kamenných lavín spolu aj so stromami a došlo k viacerým zosuvov na chodníku. Jedna z kamenných lavín má objem až okolo 300 metrov kubických. Vo Vysokých Tatrách bola najviac poškodená turistická infraštruktúra v oblasti Tatranskej Javoriny, Smokovcov, Podbanského a Štrbského Plesa.

Štátne lesy Tatranského národného parku plánujú spracovať všetko kalamitné drevo, ktoré spadlo počas minulotýždňovej víchrice, s výnimkou kalamity v území s bezzásahovým režimom. „Keď považujeme za spracovanie aj takmer 5 000 metrov kubických, ktoré budeme odkôrňovať, tak spracujeme celú kalamitu, aby sa nešíril podkôrnik ďalej,“ uviedol Fabian. Podľa neho aj v prípade tejto kalamity možno s určitosťou predpokladať podkôrnikovú kalamitu. „Vysoké Tatry sú už jasné. Tam je to cez 7 000 hektárov podkôrnikom zničeného lesa za desať rokov a uvidíme, ako dopadne zvyšných 8 000 hektárov na Orave,“ povedal Fabian. Na Orave hrozí podľa neho ďalší problém, keďže kalamita zasiahla územie s vodnými zdrojmi, ktoré zásobujú približne 100 000 obyvateľov pitnou vodou. Fabian sa obáva, že ak sa tam stratí les, môže sa stať, že ľudia budú bez vody. 

Keďže už počas kalamity z roku 2004 vznikli podozrenia z krádeží dreva, Štátne lesy TANAP-u sú pripravené zabezpečiť stráženie dreva pred krádežami. Lesníci plánujú využiť na strážnu službu aj súkromné firmy. Z územia Štátnych lesov TANAP-u podľa Fabiana neodíde žiadne drevo, ktoré nebude dopredu zaplatené. Najväčším otáznikom je, kde skončí kalamitné drevo z Tatier. Stredoeurópsky trh je podľa neho nasýtený kalamitným drevom, keďže rozsiahle kalamity majú aj v Rakúsku a Česku. Aj vzhľadom na to, že asi 20 % kalamitného dreva sú vývraty a zvyšok sú polomy, cena takéto dreva bude výrazne nižšia.