Štatistický úrad neočakáva oživenie slovenskej ekonomiky

Za prvé tri mesiace tohto roka sa pritom podľa štatistikov vytvoril hrubý domáci produkt v objeme 16,811 mld. eur, čo v bežných cenách predstavuje nárast o 1,6 %. V medzikvartálnom porovnaní sa slovenské hospodárstvo stále drží v miernom raste, keď hrubý domáci produkt po sezónnom očistení vzrástol oproti štvrtému kvartálu vlaňajška o 0,2 %.

Dosiahnutý hospodársky rast v prvom štvrťroku tohto roka bol podľa štatistikov výsledkom rastu zahraničného dopytu, pričom domáca stránka ekonomiky rast hrubého domáceho produktu tlmila. Objem vývozu výrobkov a služieb medziročne vzrástol o 4,2 %, kým dovoz stúpol iba o 1,6 %. Domáci dopyt na druhej strane prehĺbil svoj medziročný pokles o 2,6 percentuálneho bodu na 3,4 % vplyvom zníženia všetkých jeho výdavkových zložiek. Z nich najvyšší medziročný pokles zaznamenala tvorba hrubého kapitálu o 14,6 %, pričom tvorba hrubého fixného kapitálu sa znížila o 8,4 %. Nižšia bola aj konečná spotreba domácností o 0,9 %, konečná spotreba verejnej správy o 0,6 % a konečná spotreba neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam o 1,8 %.

"Zverejnená štruktúra rastu bola blízko našich očakávaní. Rast ekonomiky bol už štvrtý kvartál po sebe ťahaný výhradne zahraničným dopytom. Výrazný pokles zaznamenali investície, ktoré boli medziročne nižšie až o 8,4 %, čo je najviac od krízového roka 2009," uviedol na margo zverejnených údajov analytik Slovenskej sporiteľne Martin Baláž. Hospodárstvu však nepomáhala ani spotreba domácnosti či vlády. "Aj napriek opätovnému nárastu reálnych miezd po 2 rokoch nepretržitého poklesu, spotreba domácnosti naďalej klesala. Prispel k tomu ďalší nárast nezamestnanosti a pretrvávajúca nízka spotrebiteľská dôvera," dodal analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

Už po zverejnení dát za prvý štvrťrok analytici nepochybujú o tom, že tohtoročný hospodársky rast Slovenska bude výrazne nižší ako ten vlaňajší 2-percentný. "Ekonomický vývoj v eurozóne a podnikateľský sentiment naznačujú, že pomalý rast bude zrejme pretrvávať aj v ďalších štvrťrokoch. Hospodárstvo už tento rok nebude benefitovať z rozšírenia výroby a výrazných investícií v automobilovom priemysle, ako tomu bolo vlani,“ uviedol Baláž s tým, že časť z hospodárskeho rastu navyše ukrojí aj pokračujúca fiškálna konsolidácia.

Podľa Koršňáka však stále možno očakávať mierne oživenie ekonomiky v druhej polovici roka ťahané pozvoľna silnejúcim zahraničným dopytom. "Zotavenie domácej spotreby budeme môcť pozorovať najskôr v závere roka, pravdepodobnejšie však až v budúcom roku. Riziká našej prognózy prichádzajú stále najmä z externého prostredia a prípadného posunu zotavenia ekonomík eurozóny,“ dodal analytik UniCredit Bank.

Vyprodukovaná pridaná hodnota v prvom štvrťroku dosiahla 15,276 mld. eur a vzrástla tak len minimálne o 0,1 %. Celkovú úroveň pridanej hodnoty objemovo najviac ovplyvňoval priemysel s podielom 28,9 %. Významný bol aj podiel obchodu, dopravy a skladovania a ubytovacích a stravovacích služieb s podielom 21,3 %, verejnej správy, vzdelávania a zdravotníctva a sociálnej pomoci s 13,2 %. V porovnaní s prvým štvrťrokom 2012 najviac vzrástol podiel vo finančných a poisťovacích činnostiach o 0,5 percentuálneho bodu, najväčší pokles bol zaznamenaný v priemysle o 0,9 percentuálneho bodu.

Štatistici pritom na základe dostupných údajov neočakávajú v druhom tohtoročnom štvrťroku oživenie slovenskej ekonomiky. Podľa generálneho riaditeľa sekcie národných účtov štatistického úradu Františka Bernadiča nedávajú príliš optimistické predpovede najmä niektoré tzv. soft indikátory v Európe. "Je veľmi málo pravdepodobné, že by mohlo dôjsť k oživeniu domáceho dopytu,“ uviedol v súvislosti s ďalším vývojom slovenskej ekonomiky na stredajšej tlačovej besede Bernadič. Zároveň dodal, že ťahúňom slovenskej ekonomiky tak bude aj naďalej zahraničný dopyt. Ani ten si však nemusí udržať súčasné úrovne rastu. "V najlepšom prípade si udrží zhruba tie tempá, ktoré dnes sú k dispozícii, ale nedá sa vylúčiť ani ďalší pokles dynamiky rastu zahraničného dopytu,“ upozorňuje Bernadič.

Tempo rastu slovenského hospodárstva sa tak v prvom štvrťroku tohto roka spomalilo z 0,7-percentnej dynamiky z konca minulého roka. Napĺňajú sa tak očakávania, že hospodárstvo bude v tomto roku oslabovať predovšetkým vplyvom zhoršeného externého prostredia. Podľa bankových analytikov by to malo vyústiť do spomalenia rastu hrubého domáceho produktu z 2 % za celý minulý rok na tohtoročných 0,9 %. Medzinárodné inštitúcie ako OECD alebo MMF však v posledných týždňoch predpovedali Slovensku aj pomalšie rasty na úrovni 0,8 %, resp. 0,6 %. Pomalší rast na úrovni 0,7 % očakáva aj centrálna banka. Optimistickejšie je tak aktuálne iba ministerstvo financií, ktoré však priznalo, že v júli svoju 1,2-percentnú prognózu rovnako zreviduje smerom nadol.