Štát chce v zdravotníctve ušetriť na liekoch, nemocnice majú byť efektívnejšie

"Ušetrené peniaze zostanú v rezorte," povedal Štefan Kišš z ministerstva financií. Majú byť použité na zdravotnú starostlivosť tak, aby prispeli k znižovaniu odvrátiteľnej úmrtnosti. Peniaze usporené vďaka efektívnejšej prevádzke nemocníc by mali napríklad smerovať do investícií na prístrojové vybavenie či rekonštrukcie, majú tiež pomôcť znižovať zadlženosť zdravotníckych zariadení.

Záverečná správa z revízie je súčasťou návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok, ktorý v stredu (5.10.) schválila vláda SR. Opatrenia z nej a ich realizovanie chce štát pravidelne sledovať a verejne vyhodnocovať. Slovensko dáva na zdravotníctvo viac ako okolité krajiny a vo výsledkoch zaostáva, jednou z príčin má byť podľa záverečnej správy aj nízka efektívnosť v systéme. Česko, Poľsko a Maďarsko dosahujú v priemere o 18 percent nižšiu odvrátiteľnú úmrtnosť.

Výdavky na lieky či špeciálny zdravotnícky materiál by mali v budúcom roku klesnúť o 105 miliónov eur. Opatrenia plánuje štát urobiť v oblasti nadspotreby liečiv a referencovania cien špeciálneho zdravotníckeho materiálu. "Slovensko má vďaka referencovaniu jedny z najnižších cien liekov a zdravotníckych pomôcok v Európskej únii (EÚ), napriek tomu dáva v prepočte na obyvateľa na medicínske tovary vrátane liekov viac než okolité krajiny," uvádza sa v záverečnej správe.

Nemocnice spadajúce pod ministerstvo zdravotníctva by v budúcom roku mohli ušetriť asi 31 miliónov eur, dosiahnuť sa to má ich efektívnejšou prevádzkou a obstarávaniami, ale i zavedením DRG systému. Takéto úspory sú podľa správy na mieste, pretože zdravotnícke zariadenia sa aj po opakovanom oddlžení naďalej zadlžujú. "Trinásť najväčších nemocníc dosiahlo v prvom polroku 2016 záväzky v sume 591 miliónov eur," píše sa v správe. Ide pritom o záväzky po a pred lehotou splatnosti spolu.

Pri laboratórnych vyšetreniach a rádiodiagnostike sa má ušetriť tak, že dôjde k zníženiu jednotkových cien vyšetrení CT a MR spolu so zavedením limitov. V budúcom roku by to malo priniesť úsporu 13 miliónov eur. Štát plánuje dať na zdravotníctvo v budúcom roku o takmer 120 miliónov eur menej ako vlani. Celkovo by však v zdravotníctve malo byť viac peňazí vďaka vyšším príjmom od ekonomicky aktívnych osôb. Do zdravotníctva by tak malo celkovo prísť 4,44 miliardy eur, čo je o 4,2 percenta viac oproti tomuto roku.

Ako vyplýva z návrhu štátneho rozpočtu na rok 2017, štát dá na zdravotníctvo 1,37 miliardy eur. Najviac z toho predstavujú prostriedky na poistné platené štátom, a to 1,28 miliardy eur. Štát by mal na budúci rok platiť poistné asi za 3,01 milióna ľudí. Ide o dôchodcov, nezamestnaných či matky na materskej. Minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD) rešpektuje schválený rozpočet. Priznáva však, že každý minister by si želal viac. "Bude si vyžadovať významné reštrukturalizačné opatrenia," skonštatoval. S tými počíta aj samotný návrh rozpočtu.

Do zdravotníctva plánuje dať štát málo peňazí, upozornili organizácie pôsobiace v zdravotníctve. Drucker by sa mal podľa nich "biť o každé jedno euro navyše". Berú pritom do úvahy, že do systému príde viac peňazí vďaka vyšším príjmom od ekonomicky aktívnych osôb. Postupné zvyšovanie platieb za aktívne obyvateľstvo podľa nich ale nemôže vykryť nároky pacientov, pretože väčšina poberateľov zdravotnej starostlivosti sú občania, za ktorých platí štát.