BERLÍN - Berlín bol v 70. rokoch minulého storočia útočiskom pre umelcov, individualistov, ľudí nekonformných alebo na okraji spoločnosti, či mladíkov, ktorí odmietali vojenskú službu. Medzi nich patril aj legendárny britský rockový hudobník David Bowie, ktorý v nedeľu zomrel po dlhom a ťažkom boji s rakovinou.
Mesto zanechalo na Bowiem stopu. Do Berlína sa "ukryl" na tri roky, od roku 1976, vyčerpaný prácou a závislosťou od drog. Vytvoril tam však materiál na tri albumy, ktoré sa odvtedy stali rockovým folklórom, napísala dnes nemecká tlačová agentúra DPA.
Ale aj Bowie zanechal stopu na Berlíne. Jeho najslávnejšie dielo z tých čias, album Heroes (Hrdinovia), odrážalo ducha doby - studenej vojny. A navyše inšpirovalo novú generáciu hudobníkov.
"Tento umelec k nám patril," uviedol v dnešnom vyhlásení starosta nemeckej metropoly Michael Müller.
"Titulná skladba albumu Heroes je jednou z Bowieho najslávnejších a stala sa hymnou vtedy rozdeleného mesta - hovorí o jeho túžbe po slobode," uviedol starosta a dodal: "Berlínčania smútia za hudobným géniom a jedným zo svojich najslávnejších spoluobčanov."
Nemecké ministerstvo zahraničných vecí dnes takisto vzdalo Bowiemu hold na Twitteri. "Zbohom, David Bowie. Už si medzi Hrdinami. Vďaka za tvoju pomoc pri rúcaní múru," napísalo ministerstvo a uviedlo odkaz na video s piesňou Heroes.
Fanúšikovia kládli kvety k domu v berlínskej štvrti Schöneberg, kde Bowie počas svoj pobytu v meste žil. "Vyrastala som na ňom," uviedla 62-ročná obdivovateľka, keď kládla kyticu na ulicu Hauptstrasse 155.
Aj Where Are We Now, jeden Bowieho singlov z albumu The Next Day z roku 2013, je melancholickým pohľadom na časy strávené v meste.
Berlín si tohto umelca uctil už vlani, keď zorganizoval retrospektívu jeho celoživotného diela v múzeu Martin Gropius Bau. Výstava mapovala Bowieho berlínske obdobie - návštevníci mali možnosť vidieť sériu umeleckých diel, rukou písaných dokumentov, kostýmov a zvukových záznamov.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies