Stano Král sa teší na svoje šansónové koncerty

„Vzniklo to tak, že som spieval vo Véčku niekoľko šansónových koncertov a dramaturgičke sa to vtedy veľmi zapáčilo, tak ma požiadala, či by som neurobil aj sólové. A to ma veľmi zaujalo,“ povedal herec, ktorý sa neskôr rozhodol svoj spev podporiť i kapelou. „Navrhol som, aby sme vytvorili celú kapelu, s ktorou by som potom mohol vystupovať,“ priblížil 54-ročný rodák z Kostolišťa.

Pri zrode spomínanej kapely stál Králov brat, s ktorým známy herec plánuje i ďalšiu spoluprácu. „Chceme naďalej spolu robiť hudbu, možno spravíme aj pôvodné šansónové cédečko,“ poznamenal známy interpret, ktorý však zatiaľ spieva len prevzatú tvorbu. „Všetko sú to relatívne známe svetové veci. Niektoré mi vybral ešte Beďo (Jozef Bednárik, pozn. red.) v Šansónovom klube a ja som si k nim dodal napríklad Brela, Garoua a z muzikálov som naspieval tiež také, ktoré som nikdy nehral - napríklad Quasimoda z Notre-Dame de Paris alebo Javerta z Bedárov. Zo svojich muzikálových vecí som spieval len Jozefa a jeho farebný plášť,“ vymenoval obľúbený umelec.

Na svoj zatiaľ posledný koncert, ktorý absolvoval v polovici apríla v bratislavskom Véčku, sa podľa vlastných slov pripravoval štyri mesiace. Veľa piesní si textoval dokonca celkom sám. „Chcel som si otextovať tie pesničky, ktoré nemali slovenské znenie - mal som takú chuť, keď už ide o šansón. Šansón je totiž veľmi vnútorný, hrozne veľa tam človek musí zo seba dať,“ poznamenal Král. „Následne som veľa skúšal s kapelou, aj sám som mal korepetície. Spievať live koncert je totiž pre mňa neobvyklé, vždy spievam len pár vecí alebo predstavenie, ale utiahnuť celý takmer dvojhodinový koncert je pre mňa neobvyklé, tak som chcel byť pripravený,“ priblížil.

Malým snom známeho interpreta je v horizonte niekoľkých mesiacov zorganizovať niekoľko koncertov a svoje piesne následne nahrať. „Keď si tie veci zaspievam na pódiu, dám ich na CD. Mám takú skúsenosť, že veci, ktoré mám odspievané, človek úplne inak nahrá, ako novinky, ktoré ide nahrať hneď. Brat mi zároveň urobí ďalšie veci, z ktorých niečo povyberáme a chcem si tiež vyskúšať otextovať svetových interpretov. Veľmi sa mi teraz páči Jacques Brel, úplne maximálne, takže skúsim niektoré jeho veci a uvidíme. Neponáhľam sa,“ povedal herec, ktorý sa chystá so svojím koncertným programom navštíviť viacero slovenských miest. „Teraz sa vybavujú koncerty v Banskej Štiavnici, v Hlohovci, v Piešťanoch, ale aj v Ružinove. Do leta to nechám, ako to vyjde a od septembra by som chcel profesionálneho manažéra, nech s mojím programom osloví celú sieť slovenských klubov, kultúrnych domov a divadiel,“ podotkol.

Podľa obľúbeného herca sa k šansónu hodí skôr komornejšie publikum. „Takých sto, dvesto ľudí, to je ideálne. Už od čias, kedy som spieval u Beďa, som mal vždy hroznú chuť venovať sa šansónu. Keďže ako herec už dlho spievam, tak je to žáner, ktorý sa mi zdá ideálny,“ vysvetlil. „Vždy som si hovoril, že je pre mňa najideálnejší muzikál, lebo v ňom môžem hrať aj spievať, no zistil som, že šansón je zas niečo úplne iné. Je to pre mňa viac ako muzikál, pretože sa v tých pesničkách dá predať ešte viac toho herectva,“ poznamenal Král, ktorý si zároveň myslí, že aj na Slovensku existuje publikum, ktoré tento žáner doslova zbožňuje. „Na Slovensku nie je šansón taký rozšírený, ale diváci, s ktorými som sa stretol, boli úžasní. Mám pocit, že i na Slovensku existuje publikum, ktoré šansón hrozne miluje,“ povedal. „Spieva sa tam veľa o živote. Takmer všetky šansóny sú o živote, o láske, o tom, čo nevyšlo. Všetko sú to vlastne životné skúsenosti a čím je ten spevák starší, tým je lepší a aj to publikum je vnímavejšie, čím je staršie. Je to hudba pre ľudí, ktorí sú hlboko založení a introvertní. Nie je to povrchné,“ dodal Král.