Srdcové ochorenia zabíjajú na východe Slovenska trikrát viac než na západe

Na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave to povedal správca Slovenskej nadácie srdca Gabriel Kamenský, ktorý je aj hlavným odborníkom ministerstva zdravotníctva pre kardiológiu. Pod tento rozdiel sa podľa neho podpisuje myslenie ľudí, ale aj ekonomické faktory.

"Urobili sme jednu analýzu, v rámci ktorej sme porovnali Prešovský a Bratislavský kraj. Napriek tomu, že v Prešovskom kraji bol priemerný vek obyvateľstva o desať rokov nižší, mali o 20 percent vyššiu úmrtnosť a chorobnosť ako Bratislavčania," povedal Kamenský. Z analýzy vyplynulo, že ľudia na východe sa omnoho menej hýbali, mali vyššie hodnoty krvného tlaku a boli ďaleko obéznejší. Na východe je aj viac fajčiarov. Vyššia úmrtnosť v porovnaní zo západom je aj v regiónoch južného Slovenska. "Je to dlhodobý problém. Mali by sa robiť celonárodné programy, ktoré postihnú všetkých obyvateľov Slovenska, aby sa to zlepšilo," dodal lekár. Výrazný rozdiel v úmrtnosti na srdcovo-cievne ochorenia je aj medzi vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi a ľuďmi so základným vzdelaním a tiež medzi manuálne a duševne pracujúcimi.

Miera úmrtnosti na srdcovo-cievne ochorenia v roku 2010 klesla na Slovensku oproti roku 2000 o 15 percent. V roku 2010 zomrelo na srdcovo-cievne ochorenia 28.541 osôb, podpisujú sa pod smrť asi polovice obyvateľstva a sú najčastejšou príčinou smrti. V porovnaní s Francúzskom má Slovensko 3,6-krát vyššiu mieru úmrtnosti na srdcovo-cievne ochorenia, dvojnásobne vyššiu ako Rakúsko, 1,5-vyššiu ako Česko. V súčasnosti v SR na tieto ochorenia zomiera viac ľudí ako v Maďarsku. S výnimkou Ukrajiny najnižšia dynamika poklesu z uvedených krajín bola evidovaná práve na Slovensku.

Tento mesiac prebieha už siedmy ročník kampane MOST – mesiac o srdcových témach, ktorý na Slovensku vyvrcholí 27. septembra pri príležitosti Dňa srdca. Slováci si budú môcť nechať zmerať krvný tlak, cholesterol, BMI index a ďalšie rizikové faktory na vyše 130 meracích miestach v 62 mestách. Meracie miesta budú v centrách miest, zapoja sa doň regionálne úrady verejného zdravotníctva, lekárne či školy. Vypravené budú aj vlaky zdravia – tri rýchliky, kde si budú môcť dať cestujúci v jednom kupé zmerať spomínané hodnoty.

Povedomie o ochoreniach sa zlepšilo
Kampaň organizuje Slovenská nadácia srdca s partnermi. Povedomie o srdcovo-cievnych ochoreniach sa podľa správcu nadácie v uplynulých rokoch na Slovensku zlepšilo. "Slováci už zistili, že aj keď srdcovo-cievne ochorenia nebolia, môžeme ich mať, že si to treba kontrolovať," podčiarkol. Omnoho viac vedia o správnej hodnote krvného tlaku, menej naopak o tom, aká je ideálna hodnota cholesterolu. "O krvnom tlaku vedia ľudia omnoho viac. Je to dramatické zlepšenie. V roku 1995 asi 80 percent ľudí nemalo zmeraný tlak," spresnil. O cholesterole podľa neho ľudia vedia, že je to "strašiak", avšak nevedia, aké má mať hodnoty.

V rámci kampane organizátori propagujú kód zdravého života – 0 – 5 – 30 – 120/80. Prvé číslo predstavuje nula cigariet, ktoré by mal človek vyfajčiť, číslo päť predstavuje ideálnu hodnotu cholesterolu, číslo 30 odporúča ľuďom, koľko minút denne by sa mali hýbať a posledný údaj je ideálna hodnota krvného tlaku.

Podľa riaditeľky Kancelárie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) na Slovensku Dariny Sedlákovej je cieľom medzinárodných organizácie zabrániť najmä predčasným úmrtiam na srdcovo-cievne ochorenia. "Pred 65. rokom by nikto nemal zomrieť na srdcovo-cievne ochorenie a nemal by mať ani výrazné znaky toho ochorenia, či už prekonaný infarkt alebo mozgovo-cievnu príhodu alebo ťažkú aterosklerózu periférnych ciev," povedala na dnešnej tlačovej konferencii.