Srbi uvoľnili blokádu na hraniciach s Kosovom. Dohodu na Balkáne vyrokoval Miroslav Lajčák!

K uvoľneniu blokády pristúpili na základe dohody sprostredkovanej Európskou úniou zameranej na zmiernenie napätia, ktoré na hraniciach medzi oboma krajinami vypuklo v dôsledku sporu okolo automobilových poznávacích značiek. Informovala o tom agentúra Reuters.

Recipročné opatrenia

Z hraníc sa okrem kosovských Srbov stiahli aj príslušníci špeciálnych jednotiek kosovskej polície, ktorí tam boli povolaní pred dvoma týždňami na to, aby z áut prechádzajúcich cez hranice odstraňovali srbské poznávacie značky a nahrádzali ich dočasnými kosovskými.

Na hraniciach teraz hliadkujú vojaci medzinárodnej misie pod velením NATO v Kosove (KFOR). Situácia na kosovsko-srbských hraniciach sa vyostrila po tom, ako tam kosovskí Srbi od 20. septembra protestovali voči zákazu vstupu áut so srbskými poznávacími značkami do Kosova, pričom cesty vedúce k hraničným priechodom Jarinje a Brnjak zatarasili kamiónmi.

Priština zdôrazňuje, že takýto zákaz zaviedla recipročne po tom, ako Srbsko odmietlo na svoje územie vpúšťať autá s kosovskými značkami, ktoré podľa Srbska naznačovali, že Kosovo je nezávislým štátom.

Belehrad samostatnosť Kosova odmieta, a tak žiadal, aby vodiči pri príchode do Srbska kosovské značky zo svojich áut odstránili a nahradili ich inými, dočasnými.

Lajčák zaúradoval

Srbsko a Kosovo vo štvrtok dosiahli dohodu, ktorú im pomohol uzavrieť osobitný predstaviteľ EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou Miroslav Lajčák.

Dohodli sa na tom, že v oblasti budú počas nasledujúcich 14 dní hliadkovať vojaci z KFOR. V súlade s dohodou budú tiež obyvatelia oboch krajín prekrývať pri vstupe na územie svojho suseda svoje štátne symboly na poznávacích značkách nálepkami.

Misia KFOR pozostáva z približne 4 000 vojakov z 28 krajín, pričom ju vedie NATO a podporujú Spojené štáty aj EÚ. Jej zámerom je znižovať napätie medzi obyvateľmi Kosova - väčšinovými etnickými Albáncami a menšinovými Srbmi.

Neutíchajúca kríza

Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008,  9 rokov po tom, ako NATO uskutočnilo 78 dní trvajúcu operáciu spočívajúcu v náletoch na ciele v Srbsku, čím chceli spojenci zastaviť perzekúcie etnických Albáncov v Kosove.

Veľká časť západných krajín uznala nezávislosť Kosova, ale Srbsko a jeho spojenci - Rusko a Čína - tak odmietajú urobiť. Uznania sa Priština zatiaľ nedočkala ani od piatich členov EÚ - Slovenska, Španielska, Grécka, Cypru a Rumunska.

EÚ od roku 2011 iniciuje rozhovory zamerané na normalizácie vzťahov Prištiny s Belehradom. V rámci nich už obe strany dospeli k viac ako 30 dohodám, z ktorých väčšina sa však dodržiava len slabo alebo vôbec, píše agentúra AP.

Prečítajte si tiež: Na Balkáne opäť vypukol konflikt – Srbsko je pripravené vyslať do Kosova armádu