BRATISLAVA - Na Slovensku sa ročne vyprodukuje 0,86 mil. ton potravinového odpadu, čo je na obdobnej úrovni ako susedné Maďarsko s dvakrát väčším počtom obyvateľov. Horšie sme na tom aj v porovnaní s Českou republikou, ktorej desaťmiliónové obyvateľstvo, čiže taktiež dvojnásobne početnejšie ako je u nás, vyprodukuje ročne 0,44 mil. ton odpadu.
Vyplýva to zo zistení Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO), ktorá sa opierala o údaje Eurostatu. "Ide o alarmujúce číslo, ak by táto situácia pokračovala dlhodobo, je neudržateľná," uviedla predsedníčka SAMO Katarína Fašiangová.
Na Slovensku podľa nej chýba vzdelávanie spotrebiteľov o plytvaní i o pojmoch, ako je dátum minimálnej trvanlivosti (DMT) a dátum spotreby. Konštatuje, že ide o rozdielne pojmy a potravina po dátume minimálnej trvanlivosti si uchováva pri správnom skladovaní charakteristické vlastnosti a je možné ju i po tomto dátume konzumovať, ako príklad uvádza ryžu, kávu, cestoviny či čaj. Poukazuje na to, že kým na Slovensku národná legislatíva zakazuje predávať potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti, v Česku a ďalších 15 členských krajinách únie to povolené majú.
"Živnostníci z Českej republiky chodia nakupovať pred uplynutím minimálnej doby trvanlivosti tieto produkty, vyvezú ich do Čiech, legálne ich dajú do obehu do svojich reťazcov a tam si ich chodia nakupovať slovenskí spotrebitelia. V Česku nechajú svoje peniaze a Slovensko príde o DPH" uviedla Fašiangová. V prípade, že by tovar po dátume minimálnej trvanlivosti predával obchodník na Slovensku, hrozí mu pokuta, pri troch takýchto pochybeniach až do výšky jedného milióna eur. "Na druhej strane Štátna veterinárna a potravinová správa vzdeláva spotrebiteľa, kde na webe si má možnosť prečítať informačný leták, že potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti sú ešte bezpečné, ak je obal neporušený a sú správne skladované," povedala Fašiangová. Je tu paradox, podotkla predsedníčka SAMO. Ide podľa nej o zásadný rozpor v tejto téme.
Poukázala na iniciatívu zo strany Európskej únie, umožniť členským krajinám odstrániť z obalov vybraných trvanlivých potravín DMT, pričom od toho očakáva, že sa zníži množstvo vyprodukovaného potravinového odpadu v únii o 15 miliónov ton, čo by pre jednu domácnosť predstavovalo úsporu vo výške 500 eur. Ani tomuto podľa nej nie sú kompetentní na Slovensku naklonení. "Trvajú na tom, že chcú aby potraviny boli bezpečné, aby bol chránený spotrebiteľ. To je ich vysvetlenie, prečo sa nechcú pripojiť k iniciatíve Európskej komisie zvážiť neudeľovať na vybrané trvanlivé potraviny dátum minimálnej trvanlivosti," dodala Fašiangová s tým, že SAMO naopak túto európsku iniciatívu podporuje.
Slovenskí obchodníci potraviny po DMT likvidujú, len v prípade členov aliancie ide ročne o stovky ton. Fašiangová podotýka, že tieto by sa pritom mohli použiť inak, napríklad v rámci potravinovej pomoci.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies