Vďaka spusteniu nového plynovodu si Rusko môže dovoliť opustiť európske trhy s plynom

Vzhľadom na súčasné globálne trendy výbušného rastu v ázijsko-tichomorskom regióne si Rusko môže dovoliť luxus opustiť nielen Nord Stream, ale aj európsky trh s plynom, ktorý stráca svoju ekonomickú atraktivitu a navyše je politicky toxický.           

Sila Sibíri je hlavným plynovodom na prepravu ruského plynu do Číny. Jeho celková dĺžka je asi 3 000 kilometrov a ruské príjmy z dodávok plynu do Číny dosahujú približne 400 miliárd dolárov ročne.

Každým rokom prevádzky sa bude objem plynu predávaného do Číny zvyšovať. V roku 2020 plánuje Gazprom dodávať do Číny približne päť miliárd metrov kubických plynu, v roku 2021 až desať miliárd, v roku 2022 pätnásť a do roku 2025 dosiahne konštrukčnú kapacitu plynovodu Sila Sibíri 38 miliárd metrov kubických. Táto kapacita je zahrnutá v zmluve Gazpromu a čínskej CNPC o ročných dodávkach ruského plynu do Číny na obdobie 30 rokov.  

Moskva a Peking zároveň uvažujú možnosť rozšírení projektu z hľadiska objemu aj územia

Ázijsko-tichomorský región je najrýchlejšie rastúcim trhom s energiou na svete, takže plynovod Sila Sibíri z Číny môže dostať pobočky do Indie a juhovýchodnej Ázie. V súčasnosti sa diskutuje o zvýšení tranzitu. Ekonomika a obyvateľstvo Ázie rastú rekordným tempom, takže objem ruských dodávok plynu je možné revidovať iba smerom nahor.

Pri súčasných trendoch v globálnej ekonomike bude Rusko čoskoro schopné úplne opustiť európsky trh s plynom ako hospodársky nerentabilný a dokonca s neadekvátnymi partnermi, ktorí miešajú ekonomiku a politiku.

Predaj plynu na východ je ekonomicky výhodnejší, Tichomorský trh je pre skvapalnený plyn aj pre plynovod novinkou, ceny sú vyššie a stúpajú, dopyt po energii je taktiež vyšší a zvyšuje sa. Na európskom trhu s plynom sú ceny nízke a dopyt stagnuje.

Najrýchlejsí hospodársky rast sa očakáva vo východnej Ázii, najpomalší zase v západnej Európe. Do úvah sa zarátavajú aj demografické predpovede OSN, podľa ktorých populácia Ázie rýchlo rastie, zatiaľ čo v západnej Európe pomaly klesá a vo východnej Európe rýchlo zomiera.

Pokiaľ ide o hospodárske a demografické ukazovatele, ukázalo sa, že na Východe bude potrebné stále väčšie množstvo energie, no už teraz sa tam platí za ňu viac ako na Západe. Preto by vyhlásenia Poľska, Ukrajiny alebo Litvy o úplnom odmietnutí ruského plynu, mali vystrašiť iba ich samých, ale nie Rusko. Pre Rusku federáciu už teraz nie je opustenie týchto trhov kritické, a za pár rokov sa to stane jednoducho výnosným.