Správanie zvierat: Sociálne partnerstvá makakov sú vec politiky

Nepríbuzné samce opíc makakov v divočine prekvapivo vytvárajú stabilné sociálne partnerstvá s vybranými samcami z ich skupín. Pripomína to ľudské priateľstvo, avšak hlavná motivácia je zrejme politická.
      V časopise Current Biology to oznámili Oliver Schülke a Julia Ostnerová z Univerzity Georga Augusta v nemeckom Göttigene s dvoma kolegami.
      Od roku 2005 skúmali skupinu 50 až 60 makakov horských (Macaca assamensis) v prírodnej rezervácii Phu Khieo v Thajsku. „Preukázali sme, že prospech zo sociálnych väzieb rastie prostredníctvom manipulácie sociálnych vzťahov, vlastných aj iných jedincov, čo je jedna z definícií politiky. Predmetná väzba síce priamo neovplyvňuje prístup k žiadaným zdrojom, no pomáha samcom stúpať po sociálnom rebríčku a zostať v takto získanom vysokom postavení na úkor iných samcov, ktorí svoje postavenie strácajú,“ povedal Oliver Schülke.
      Vedci predtým pozorovali partnerstvá samíc makakov. Zistili, že samice žijú dlhšie a majú viac potomkov, keď vytvárajú silné sociálne väzby s inými samicami. Výsledný prospech z takého priateľstva sa v prípade samíc zvyčajne vysvetľuje lepším prístupom k potrave a vyšším bezpečím. Vedci však vzhľadom na silné súperenie samcov o prístup k páreniu predpokladali, že evolučné sily budú pôsobiť proti sociálnym väzbám samcov. Zvlášť to platí pre makakov, lebo v ich skupinách samce typicky nie sú blízko príbuzné.
      Výskum v Phu Khieo však doložil, že samce udržiavajú sociálne vzťahy s inými samcami, pri ktorých obidve strany spolu trávia mnoho času a vzájomne sa ískajú. Neobmedzuje sa to na príbuzných. Samce so silnejšími väzbami s inými samcami zvyčajne vytvárali koalície, ktoré určovali budúcu dominanciu v skupine.
      Samec, ktorý si na jeseň 2006 udržiaval tri najužšie väzby v rámci skupiny, postupne stúpal v sociálnej hierarchii a dnes je na jej vrchole spoločne so svojím najlepším priateľom. Na druhej strane samce, ktoré neinvestovali čas a energiu do priateľstva, postupne strácali pôdu pod nohami pri obhajobe postavenia, alebo sa nikdy nedostali vyššie.
      Intenzita sociálnych väzieb samcov navyše podľa analýz DNA priamo súvisela s počtom potomkov, ktorých splodili.
      „Ako prví sme preukázali, že mať blízkych priateľov robí samce úspešnejšími jednak čo sa týka sociálneho postavenia, jednak otcovstva,“ zdôraznil Oliver Schülke.
      S Juliou Ostnerovou pripomenuli minulý výskum šimpanzov, na začiatku ktorého stála Jane Goodallová. Odhalil, že silné väzby samcov podporujú vytváranie aliancií v konfliktoch, týkajúcich sa postavenia v skupine. Šimpanzy však zostávajú celý život v rodnej skupine a väzby často vznikajú medzi bratmi či samcami, ktorí si môžu byť istí, že spoločne žili dlhý čas. Samce makakov však rodnú skupinu skôr či neskôr opúšťajú.
      „Naše výsledky ukazujú, že univerzálna tendencia ľudí vytvárať úzke sociálne väzby má evolučné korene, ktoré presahujú širšiu rodinu. Táto dlhá evolučná história základného sociálneho znaku tiež azda vysvetľuje, prečo má strata priateľstva alebo sociálnej integrácie vážne následky pre ľudské duševné i fyzické zdravie,“ doplnili.

Zdroj: TASR