MOSKVA - V pondelok uplynie rok od sporného krymského referenda, ktoré spôsobilo najhoršiu krízu vo vzťahoch medzi západnými krajinami a Ruskom od pádu komunizmu koncom 80. rokov.
Kontroverzný plebiscit na čiernomorskom polostrove, ktorý od 50. rokov 20. storočia patril Ukrajine, síce dopadol jednoznačne v prospech pripojenia k Rusku, no Západ pobúrili okolnosti jeho vypísania. Kým Moskva tvrdí, že výsledok hlasovania hovorí sám za seba, západné krajiny poukazujú na sporné februárové zvolenie Sergeja Aksjonova za nového predsedu krymskej vlády, ktorý následne termín ľudového hlasovania oznámil. Terčom kritiky sa stala aj prítomnosť neoznačených vojakov, ktorých ruský prezident Vladimir Putin označoval za domobranu chrániacu práva ruskej menšiny na polostrove. Tá podľa neho čelila nebezpečenstvu v dôsledku februárového zosadenia proruskej vlády prezidenta Viktora Janukovyča.
Po uplynutí dvanástich mesiacov je zrejmé, že ruská vláda sa rozhodla Krym obsadiť v reakcii na násilné demonštrácie v Kyjeve s cieľom ochrany svojich záujmov na polostrove, kde sídli ruská flotila. Samotný Putin nedávno vyhlásil, že prítomnosť ozbrojených síl zabránila krviprelievaniu podobnému tomu na východe Ukrajiny. Západ sa však zhoduje, že Rusko bezpredecedentným krokom narušilo územnú celistvosť suverénnej krajiny a jednoznačne tak porušilo medzinárodné právo. Trestom malo byť uvalenie stále platných hospodárskych sankcií. Rusi takýto jednoznačný postoj odmietajú a poukazujú na údajne podobný scenár v Kosove, ktoré sa v roku 2008 sa jednostranne odtrhlo od Srbska.
Krym, ktorý bol súčasťou Ruska od konca 18. storočia až do rozhodnutia vodcu vtedajšieho Sovietskeho zväzu Nikitu Chruščova darovať ho v roku 1954 Ukrajine, sa do Ruska opať vrátil stal 21. marca 2014, kedy Putin podpísal zákon o jeho pričlenení k federácií.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies