Spevák a gitarista slovenskej kapely Polemic Braňo Bajza pred koncertmi oddychuje a počúva ticho

„Na koncerty sa pripravujem tak, že počúvam ticho a relaxujem. Keby som mal byť vkuse taký rozcuchaný ako na pódiu, bol by som z toho asi unavený,“ poznamenal známy interpret v rozhovore pre agentúru SITA. „Ja som skôr pokojný človek. Keď viem, že idem hrať vlastný koncert, kde budem mať hodinu v ušiach od sto decibelov vyššie, tak som radšej v tichu. Muziky mám v živote dosť, či chcem, či nechcem, takže keď mám voľno, snažím sa dbať na svoju psychickú vyrovnanosť a decibelom sa veľmi nevystavujem. Potom sa na koncerte na hodinku vybláznim a zas preferujem ticho. Doma si občas pustím nejaké ska, ale skôr niečo nové, starinky už veľmi nepočúvam,“ prezradil hudobník, ktorý zároveň podľa vlastných slov vždy ocení, keď kapela dokáže na pódiu urobiť poriadnu šou. „Mám rád hudbu a vždy, keď som chodieval na koncerty, oceňoval som, že si to tam tá kapela užila. Ja viem, že Ona je taká hráme už možno dvetisíci raz, a keď to skúšame u nás v štúdiu, tak nejakú šouku z toho nerobím, ale je to chytľavá vec a ľudia si zaslúžia, keď sa pred nich nepostavím a neodzívam to na barovej stoličke,“ povedal Bejzo.

Ak má sympatický muzikant na koncertoch od ľudí pozitívnu spätnú väzbu, o to viac ho to na pódiu baví. „Keď to tí ľudia na koncerte prežívajú, o to viac to baví aj mňa. Zažil som nejakých pár reggae, ska kapiel ešte za starého režimu ako tínedžer a na tých koncertoch bolo vidno, že nemajú svoj deň a trošku to odflákli. Potom som bol z toho sklamaný, cítil som sa byť podvedený, lebo som sa tešil na výborný koncert a zrazu došla uzívaná kapela,“ uviedol 32-ročný Bratislavčan. 

Vystupovať pred ľuďmi je podľa Bejza určitá forma divadla. „Nehovorím, že sa na koncertoch pretvarujem, myslím si, že všetko, čo robím, ide zo mňa autenticky, ale beriem to, že je to určitá forma divadla a nemôžem na koncert prísť zamračený aj keď mám ten najhorší deň pod slnkom. Pamätám si, že v roku 2008, keď mi cez leto odišla mama, tak sme deň po pohrebe už hrali koncert. Vtedy som si povedal, že však mama mala rada muziku, tak prečo nie. Nemalo zmysel nejako trúchliť. Hral som vtedy pre ňu a o to viac som si tú hudbu užil. Potom aj chalani ocenili, ako som to zvládol. Boli to pre mňa dosť uslzené dni, ale na tom pódiu som to nedal na sebe znať. Aj mnohí herci to majú tak. Môžu mať aj ťažké rodinné situácie, no keď idú do divadla, musia tú svoju rolu stvárniť,“ uzavrel.