ŠOP: Problémom nie sú medvede, ale ľudia

Vyplýva to z predbežnej DNA analýzy vyše 2 000 vzoriek trusu a srsti medveďa, ktorú robila Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR s nezávislými expertmiz Prírodovedeckej fakulty Karlovej Univerzity v Prahe.

„Na základe prvých výsledkov štúdie, v porovnaní s výsledkami predchádzajúceho genetického sčítania, možno konštatovať, že k výrazným zmenám vo veľkosti populácie medveďa hnedého na Slovensku pravdepodobne nedochádza," informovala ŠOP. Zároveň uviedla, že vzhľadom na možnú štatistickú odchýlku sa tak skutočná početnosť pohybuje od 1 012 do 1 275 jedincov.

Generálny riaditeľ ŠOP SR Dušan Karaska podotkol, že hoci k výrazným zmenám početnosti medveďov nedochádza, úlohu zohrávajú aj iné faktory. 

„To, čo sa výrazne zmenilo, nie je počet medveďov, ale ich správanie. Nezabezpečené kontajnery, vnadiská, pestovanie kukurice v podhorských oblastiach či urbanizácia prírodného prostredia zapríčinili, že sa medvede zdržujú v čoraz tesnejšej blízkosti ľudských obydlí a strácajú plachosť," konštatoval Karaska s tým, že všetky tieto faktory zvyšujú riziko stretu človeka s najväčšou slovenskou šelmou.

Ochranári pre zistenie početnosti medveďa hnedého zozbierali celkovo 2 179 vzoriek DNA, zväčša trusu a srsti. Ich zber sa uskutočnil v dvoch fázach – od 1. septembra 2019 do 30. apríla 2020 a od 1. septembra 2020 do 30. apríla 2021. Vzorky boli získané neinvazívnou formou, pri ktorej nedošlo k rušeniu zvierat, pripomenula štátna ochrana prírody.

Výsledky vedeckých štúdií sa štandardne medializujú až po ich publikovaní vo vedeckom časopise. V súvislosti so situáciou na Slovensku však českí vedci spravili výnimku, aby informovali verejnosť, uviedol Pavel Hulva z katedry zoológie Prírodovedeckej fakulty Karlovej Univerzity v Prahe.

Prečítajte si aj: ŠOP prináša rady, čo robiť pri strete s medveďom. Útok podľa ochranárov vždy vyprovokuje človek