Sonda Rosetta má vďaka košickým fyzikom aj slovenský podpis

So zatajeným dychom sledovali misiu aj košickí vedci, ktorí si jedinečnú chvíľu nenechali ujsť pri spoločnom sledovaní akcie v priestoroch Leteckej fakulty košickej Technickej univerzity.
     

Rosetta putovala vesmírom vyše desať rokov, kým dorazila k svojmu cieľu. Ako pre TASR uviedol Ján Baláž z Inštitútu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied (SAV) v Košiciach, jej výskumný arzenál pozostáva z 21 vedeckých aparatúr, z nich 11 je inštalovaných na hlavnej sonde, ktorá kométu sleduje z blízkej orbity, ďalších desať je na pristávacom module Philae.
     

K realizácii sondy Rosetta prispela aj Slovenská akadémia vied. Jej košický Ústav experimentálnej fyziky sa podieľal na konštrukcii jedného z kľúčových systémov sondy v rámci medzinárodnej spolupráce s partnerským Laboratóriom kozmických technológií STIL v Írsku.

„Elektronický servisný systém ESS je interfejsom medzi orbitálnym komplexom a pristávacím modulom Philae,“ povedal Baláž, ktorý počas dvoch rokov striedavo pracoval na jeho realizácii v írskych aj košických laboratóriách. “ESS je kritická časť sondy, keďže cez neho prebieha všetka komunikácia medzi modulom Philae a orbiterom. Na jeho kvalite si ESA (Európska vesmírna agentúra) ozaj dala záležať, na konštrukciu sme museli použiť len komponenty s tými najlepšími kozmickými certifikátmi. Kvalifikáciu som si musel zlepšiť aj ja a získať nutné certifikáty v školiacom stredisku ESA. Certifikovať sa museli aj superčisté priestory laboratória STIL, kde prebiehala finalizácia systému pod dozorom inšpektorov ESA. Navyše je systém ESS stopercentne zálohovaný, ide o dva identické prístroje v jednom boxe,“ objasnil Baláž. Dodal, že na konštrukcii sondy pracoval ešte v rokoch 2000 až 2001. „Potom sa čakalo na štart a desať rokov trvalo, kým sonda doletela ku kométe,“ doplnil s tým, že sonda urazila počas misie 6,5 miliardy kilometrov.

Kométy sú v Slnečnej sústave považované za prastaré fosílie alebo časové schránky, ktoré v nezmenenej podobe uchovávajú pôvodný stavebný materiál od čias jej vzniku pred 4,6 miliardami rokov. Vtedy sa nie všetok materiál spotreboval na tvorbu Slnka a planét, jeho časť dodnes zotrváva v zmrznutom stave na vzdialenej periférii Slnečnej sústavy. Odtiaľ sa občas po narušení krehkej rovnováhy niektorý zmrznutý objekt vyberie do vnútra Slnečnej sústavy, kde po zahriatí Slnkom uvoľňuje plyny, vodnú paru a prachové častice tvoriace charakteristickú komu kométy. Tá je zasa unášaná slnečným vetrom smerom od Slnka, čím kométa získava svoj typický chvost.
     

Rosettu konštruovala Európska kozmická agentúra ešte na prelome tisícročí, na svoju dlhú púť sa vybrala v marci 2004 a ku kométe napokon doletela v auguste tohto roku. Od svojho ukotvenia na orbite okolo kométy posiela na Zem fascinujúce obrazy nepoznaného zmrznutého sveta a pripravuje sa na kritický okamih vyslania pristávacieho modulu na jej povrch. Miesto pristátia bolo vybrané na základe mnohých technických aj vedeckých kritérií.