Sólymos: Zodpovedný za sanáciu vrakunskej skládky bude zrejme envirorezort

Ako dnes pre médiá povedal minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd), týmto ministerstvom by mal byť envirorezort. Vláda by o tom mala rozhodnúť v novembri. Predbežne rátajú so sumou 20 až 25 miliónov eur, záleží to však aj od toho, akú cenu sa im podarí vysúťažiť. „Nemáme na to vlastné zdroje, musíme na to žiadať európske peniaze. Tam sú určité podmienky, ktoré musíme splniť,“ dodal šéf envirorezortu.

Na dnešnom proteste pred úradom vlády, ktorý zvolala miestna samospráva, chceli obyvatelia poukázať na to, že "riešenie napriek sľubom neprichádza a nebezpečná skládka naďalej ohrozuje pitnú vodu" a "skládka kontaminuje podzemné vody a ničí zdravie občanov a prírodu na Žitnom ostrove“. Ako pre médiá povedal starosta tejto bratislavskej časti Martin Kuruc, pred 14 mesiacmi na spoločnej tlačovej besede s vtedajším šéfom MŽP Petrom Žigom (Smer-SD) oznámili, že sa začína s vypracovávaním projektom. Podľa Kuruca sa však odvtedy nič neudialo a predpokladá, že so sanáciou sa do dvoch rokov nezačne. S tým, že skládka sa bude sanovať, je však v princípe spokojný. „Ja som spokojný aj so sanáciou, toxické látky do podzemných vôd nebudú prenikať. Keď sarkofágu skončí životnosť, budú také technológie, že budú vedieť ten toxický materiál zhodnotiť,“ predpokladá Kuruc. Druhou možnosťou by bol vývoz odpadu do inej skládky, to by však trvalo o niekoľko rokov dlhšie a bolo by to aj finančne náročnejšie. V tom sa zhoduje so Sólymosom.

Ešte v januári sa vo Vrakuni uskutočnil odborný okrúhly stôl venovaný toxickej skládke. Hlavnými témami bolo financovanie, technické riešenie a harmonogram jej likvidácie. Napriek tomu, že skládka patrí medzi celoslovenské priority a so sanáciou sa malo začať už na jeseň, doteraz sa tak nestalo. „Vrakunská skládka nie je obyčajná čierna skládka, kde niekto zahodil pár plastových fliaš. Nebezpečné chemické látky kontaminujú podzemnú vodu a každým dňom sa šíria ďalej smerom k Žitnému ostrovu,“ vysvetlil Kuruc a dodal , že pokiaľ by sa chemické látky dostali do podzemných vôd Žitného ostrova, hrozí ešte väčšia ekologická katastrofa ako v 70. rokoch minulého storočia pri havárii rafinérie Slovnaft. Mestská časť Bratislava – Vrakuňa ešte v roku 2002 vydala zákaz používať domové studne na polievanie, umývanie a pitie.

Minuloročný odborný geologický prieskum zistil, že skládka obsahuje veľké množstvo znečisťujúcich látok, ako sú pesticídy, herbicídy či benzény alebo arzén. Chemická skládka sa nachádza na rozhraní mestských častí Bratislava - Ružinov a Vrakuňa na ploche cca 4,65 hektára. V období rokov 1966-1980 tu bolo uložených viac ako 90-tisíc metrov kubických odpadu bez vybudovania nepriepustných tesniacich prvkov. Po sprevádzkovaní vodného diela Gabčíkovo v roku 1992 začala hladina podzemnej vody stúpať, čo spôsobilo, že v roku 1996 dosiahla nielen zónu kontaminovaných hornín, ale aj samotný chemický odpad.