Sólymos: Národný park Podunajsko zvažujeme, územie je chránené aj teraz

„Na ministerstve sa o tom vedie debata na odbornej úrovni, cez sekciu ochrany prírody ale aj rezortné organizácie,“ vyhlásil. Sólymos pripomenul, že územia, ktoré by mal budúci NP zahŕňať, už chránené sú, napríklad v rámci európskej sústavy Natura 2000. Ležia tam Chránené vtáčie územia aj prírodné rezervácie. Národný park podľa Sólymosa v každom prípade kvalitatívne pozdvihne územia, na ktorom sa rozprestiera. “Musí to ale mať hlavu a pätu, musíme vedieť, ako to budeme financovať, musí sa to riešiť komplexne,“ zdôraznil.

Sólymos tiež položil otázku, či je lepšie mať jedno veľké chránené územie alebo či je efektívnejšie sa sústrediť na ochranu jednotlivých vzácnych území v rámci Podunajska. „Otázne je, či musíme mať veľké chránené územie rôzneho druhu alebo si radšej povedať, že toto je dôležité, radšej to zúžme, sústreďme sa na kvalitu jednotlivých častí územia, je otázne či budeme mať na to peniaze. Budeme to môcť chrániť na takej úrovni, ako si to zaslúži,“ povedal šéf slovenského envirorezortu. Dodal, že na Slovensku by sa mali dať do súladu chránené územia rôzneho druhu s územiami Natura 2000, ktoré sa často prekrývajú. Slovensko tiež podľa Sólymosa musí triezvo vážiť, či má na to, aby malo toľko národných parkov, malo by prehodnotiť, ktoré územia sú skutočne tie, ktoré treba chrániť najviac. „Musíme však najmä myslieť na financovanie a fungovanie budúceho národného parku,“ uzavrel Sólymos.

NP Podunajsko by mal spojiť existujúce chránené územia od sútoku Moravy a Dunaja (Devínska Kobyla, Slovanský ostrov, Sihoť) cez Bratislavu (Bratislavské luhy), Dunajské Luhy až po sútok Dunaja a Ipľa. Rozprestierať by sa mal na 25-tisíc hektároch na území Trnavského, Nitrianskeho i Bratislavského kraja. Cieľom je podporiť zachovanie a rozširovanie biotopov lužných lesov. Park by bol spojený s prihraničnými národnými parkami v Česku, Maďarsku a Rakúsku.

Lesoochranárske zoskupenie VLK tvrdí, že vytvorenie národného parku pri súčasne platnom zákone o ochrane prírody neprinesie žiadne pozitíva. „Ak je dnes nejaké územie chránené ako CHKO a CHVÚ, tak vyhlásenie NP neprinesie zvýšenie ochrany,“ uviedol pre SITA Juraj Lukáč z VLKa. Existencia národného parku podľa neho len zabráni občianskej kontrole na území, pretože v národnom parku sa môžu vykonávať holoruby bez nutnosti žiadať výnimku. „Pri plnení našej vízie sa síce snažíme uprednostňovať jedno väčšie chránené územie, ako rozdrobené na časti. Veľký rozdiel je však v tom, čo VLK pokladá za chránené územie – pre nás je to územie s najvyšším stupňom ochrany a s bezzásahovým režimom,“ zdôraznil Lukáč s tým, že na Slovensku sú to rezervácie s 5. stupňom ochrany a tých je asi len jedno percento územia Slovenska.

S týmto názorom nesúhlasí environmentalista a zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu Mikuláš Huba a hovorí, že dlhodobú ochranu vodných zdrojov, luhov, mokradí a lesov v okolí Bratislavy môže zabezpečiť len vyhlásenie Národného parku Podunajsko. „Vyhlásením národného parku sa úroveň ochrany a celková hodnota daného územia neznížia, ale sa zvýšia. Ochrana jestvujúcich a pripravovaných maloplošných chránených území sa posilní, lebo sa vzájomne územne prepoja a manažment celého územia dostane spoločnú legislatívnu, organizačnú a manažmentovú strechu, vnesie sa do územia, kde teraz vládne neraz chaos, určitý poriadok,“ konštatoval pre agentúru SITA. Dodal, že správa NP bude prínosom pre jeho ochranu i udržateľné využívanie vrátane rekreačného a v porovnaní s CHKO sa režim ochrany dosiaľ minimálne chránenej voľnej krajiny zvýši na tretí stupeň. „To, že sa k niektorým NP na Slovensku pristupuje tak, ako sa pristupuje, nie je chyba inštitútu NP ani návrhu NP Podunajsko, ale niekoho iného,“ zdôraznil Huba.