Káva sa prvýkrát objavila v 15. storočí. Pripravovala sa rôznymi spôsobmi. Neskôr v roku 1905 Ludwig Roselius v nemeckých Brémách objavil spôsob, ako vyrobiť chutnú kávu bez kofeínu.
Podľa knihy 100 rokov Kaffe HAG Roselius veril, že smrť jeho otca spôsobilo nadmerné pitie kávy a preto vynašiel verziu bez kofeínu. Iná teória tvrdí, že ju objavil náhodou pri chemických experimentoch.
Ako informoval americký magazín Atlas Obscura, káva bez kofeínu si v istom čase získala obľubu špecifickej skupiny ľudí. Ako prví ju vyhľadávali stúpenci spoločenského hnutia Lebensreform, ktoré propagovalo nudizmus, biopestovanie, reformu náboženstva, návrat k prírode a zdravý životný štýl. Pri tom dodržiavali špeciálnu diétu, ktorá vylučovala stimulanty, ako rafinovaný cukor, tvrdý alkohol, tabak, mäso a kofeín. O trochu neskôr prišli káve bez kofeínu na chuť nemeckí nacisti.
Zdravie „čistej rasy“
Podľa slov historika z univerzity v Göttingenu, Uwe Spiekermanna, keď sa NSDAP dostala k moci, jej vodcovia árijcom odporúčali piť kávu bez kofeínu, pretože ten považovali za jed. Pitie tejto kávy sa stalo súčasťou oficiálnej zdravotnej politiky nacistov. Geoffrey Cocks, autor knihy s názvom Štát zdravia: Choroba v nacistickom Nemecku, dodal, že cieľom vlády bolo ochrániť zdravie „čistej rasy“.
Roselius založil spoločnosť Kaffee HAG, ktorá postupne dodávala kávu do Nemecka, Francúzska či USA. Bola vtedy považovaná za luxusný tovar. Jonathan Wiesen sa prebrodil množstvom dokumentov, a zistil, že Roselius dodával kávu na mnohých nacistických akciách a tiež podporoval Hitlera.
Pervitín jedli v čokoláde
Neskôr sa ukázalo, že káva bez kofeínu bola paradoxne škodlivá. Nebolo to samotnou kávou ale tým, že pri jej výrobe v nej dostávali stopy benzénu - potenciálne jedovatý uhľovodík. Išlo tak o pomalý spôsob otravy. Dnes sa káva bez kofeínu už vyrába bezpečne.
Pred kofeínom Nemcov vystríhali ale pervitín, ktorý pomáhal zvýšiť produktivitu, nikto nepovažoval za škodlivý. Tvrdá droga sa pridávala do čokolády. Odporúčaná denná dávka bola 3 až 9 tabliet. Píše o tom Norman Ohler v knihe Totálny rauš – Drogy v tretej ríši.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies