SNP pripomínajú pamätníky, mená mnohých bojujúcich sú neznáme

V pondelok zase pri pamätníku padlým na Šibeničnom vŕšku pri Lučivnej odhalia o 15:00 v poradí druhú pamätno-informačnú tabuľu venovanú udalostiam povstania v okrese Poprad. Takéto tabule pripomínajú zároveň aj bojujúcich a partizánov, z ktorých však mnohí ostali bez mena. Regionálny historik Marcel Maniak hovorí, že aj 73 rokov od povstania sa na mnohých cintorínoch na Slovensku nachádza množstvo vojenských hrobov, na ktorých je umiestnený iba skromný kríž bez údajov či tabuľka s nápisom „neznámy“.

Historik Maniak sa zisťovaniu údajov o padlých intenzívne venuje mnoho rokov. „Podarilo sa mi zistiť identitu už niekoľkých padlých. Boli to najmä partizáni a slovenskí, československí a nemeckí vojaci. Najviac sa však venujem identifikácii padlých vojakov Červenej armády, kde som mal doteraz aj najviac úspechov,“ uviedol pre agentúru SITA. Jeho cieľom je dať meno čo najväčšiemu počtu neznámych vojakov, ktorí padli v rokoch 1944 a 1945 v okresoch Poprad a Kežmarok. „Chcem, aby títo hrdinovia nikdy neupadli do zabudnutia,“ poznamenal. Pri svojom bádaní úzko spolupracuje s viacerými archívmi, obcami a mestami. Vďaka tejto práci sa mu počas najnovšieho výskumu podarilo zistiť mená jedenástich padlých červenoarmejcov, ktorí boli pochovaní v roku 1945 v spomínanej obci Lučivná, ale aj v Batizovciach a Štrbe. „Obce o týchto vojakoch nemali takmer žiadnu vedomosť. Iba v jednom prípade sa dochovali neúplné záznamy. Pri ostatných sa nezachoval žiaden záznam a ani to, že tam boli vôbec pochovaní,“ uviedol Maniak. Pripomenul, že v spomínaných obciach po nich nezostal žiaden hrob, ani žiaden pamätník.

Pri doplňovaní údajov o padlých vojakoch Červenej armády v roku 1945 počas oslobodzovania Popradského okresu sa dopátral napríklad aj k tým, ktorí boli pochovaní v Lučivnej. „Dňa 30. januára 1945 zahynuli na križovatke ciest pri Lučivnej, 11 kilometrov západne od Popradu, dvaja členovia posádky samohybného dela zo zostavy 108. gardového samohybného delostreleckého pluku. Boli to gardový starší seržant Nikolaj Sergejevič Anikašin a gardový efrejtor Pavel Pavlovič Jeremenko. S najväčšou pravdepodobnosťou zahynuli pri výbuchu míny počas presunu k Štrbe,“ informoval regionálny historik. Obaja boli pochovaní v obci, v blízkosti rázcestia na Mengusovce. V Lučivnej však boli pochovaní aj ďalší.

Padlí sovietski vojaci, ktorí boli pochovaní na území okresu Poprad, boli napokon exhumovaní 25. marca 1946, tí z Lučivnej až v novembri 1953. Pochovaní boli na Verejnom cintoríne v Košiciach, tak ako všetci exhumovaní sovietski vojaci prevezení z okresu Poprad, doplnil Maniak, ktorý naďalej pracuje na doplňovaní údajov o vojakoch a rozširovaní zoznamu ich mien.