Smer zamietol novelu školského zákona Mostu-Híd

Arpád Érsek, Béla Bugára a László Solymos okrem iného chceli, aby sa slovenčina aj iné predmety vyučovali na takýchto školách ako špecifický predmet, a tiež požadovali, aby sa geografické názvy v učebniciach pre vybrané predmety uvádzali v jazyku národnostnej menšiny.

Novela školského zákona zavádza definíciu špecifického vyučovacieho predmetu pre školy s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny. Ide o také predmety, kde bude mať žiak možnosť oboznámiť sa s kultúrnym dedičstvom štátu a národa, ku ktorým sa vzťahuje daná menšina. Medzi špecifické predmety zaradili slovenský jazyk a literatúru, prvouku, prírodovedu, vlastivedu, geografiu, dejepis a hudobnú výchovu. V učebniciach pre takéto predmety by sa podľa návrhu uvádzali geografické názvy v jazyku národnostnej menšiny. 

Poslanci za Most-Híd navrhujú, aby sa geografické názvy z územia Slovenskej republiky prvý raz uviedli dvojjazyčne, a to najprv v jazyku národnostnej menšiny a následne v zátvorke v slovenčine. Potom by sa názov uvádzal už len v jazyku národnostnej menšiny. V učebniciach pre ostatné, nie špecifické predmety, by sa názvy uvádzali len v jazyku národnostnej menšiny. Učebnica v jazyku menšiny by na konci obsahovala slovník s prehľadom použitých geografických názvov v štátnom jazyku a tomu zodpovedajúce označenia v jazyku menšiny. V novele sa tiež explicitne ustanovuje, že štátny jazyk je druhým jazykom vyučovaným formou špecifického vyučovacieho predmetu. 

Tvorcovia novely tiež navrhujú, aby učebnice či pracovné zošity k špecifickým predmetom autori zostavili priamo pre príslušnú národnostnú menšinu. Nemalo by tak ísť len o preklad učebnice zo slovenčiny, ale mala by zohľadňovať špecifické vzdelávacie potreby žiakov patriacich k menšine. "V súčasnosti sa na výučbu niektorých vyučovacích predmetov v školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny používajú učebnice, učebné texty a pracovné zošity, ktoré sú priamym prekladom učebníc, učebných textov a pracovných zošitov používaných v školách, v ktorých vyučovacím jazykom je štátny jazyk, čo sa v aplikačnej praxi ukázalo ako neefektívne," tvrdia poslanci za Most-Híd. Učebnice tak podľa nich nezohľadňujú konkrétne osobitosti národnostnej menšiny. 

Poslanci za Most-Híd chcú tiež uľahčiť prácu učiteľom. Navrhujú, aby školy, v ktorých sa vyučuje v jazyku národnostných menšín, viedli niektorú dokumentáciu len v jazyku národnostnej menšiny. Vybranú dokumentáciu by tak školy už nemuseli uvádzať aj v slovenčine ako v súčasnosti. Len v jazyku menšiny by uvádzali tie dokumenty, ktoré slúžia na vnútorné potreby školy, teda napríklad školský vzdelávací program, rozvrh hodín, školský poriadok či tematické výchovno-vzdelávacie plány jednotlivých vyučujúcich predmetov a ďalšie. "Keďže vnútorná pedagogická dokumentácia slúži najmä na interné účely konkrétnej školy a školského zariadenia, jej dvojjazyčné vedenie v súčasnosti nadbytočným spôsobom zaťažuje prácu pedagogických zamestnancov, ktorí by daný čas mohli účelnejšie využiť na prácu s deťmi a žiakmi daného zariadenia," zdôvodňujú poslanci za Most-Híd.