Slovenským vysokoškolákom chýba prax, ukázal prieskum

Nedostatok praxe si vysokoškoláci kompenzujú vyhľadávaním pracovných príležitostí v odbore popri škole, často na jej úkor. „Viacero študentov s nami zdieľalo skúsenosť, že sa k práci v špecializovaných učebniach a k praktickým témam dostali až na magisterskom a inžinierskom stupni, čo je zároveň jeden z dôvodov, prečo mnohí študenti už v počiatkoch štúdia strácajú záujem o školu a nevidia v štúdiu hlbší zmysel," píše sa v článku na blogu projektu To dá rozum.

Prepojením praxe a teórie sa môžeme inšpirovať na českých vysokých školách, kam smerujú ročne tisícky našich študentov. Jednou z vecí, ktorú slovenskí študenti v Česku vyzdvihovali počas rozhovorov s členmi projektu To dá rozum, bolo práve prepojenie vzdelávania s praxou už od prvých ročníkov ich štúdia. Možno aj to je jedným z vysvetlení, prečo takmer 55 percent respondentov v prieskume medzi špecialistami na ľudské zdroje vyjadrilo súhlas s tvrdením, že „absolventi zahraničných vysokých škôl sú lepšie pripravení na prácu ako absolventi slovenských škôl".

V dotazníkovom prieskume členovia projektu na vzorke 147 špecialistov na ľudské zdroje pôsobiacich v súkromnom, verejnom a mimovládnom sektore zisťovali ich názor na pripravenosť absolventov vysokých škôl na trh práce. Viac ako polovica respondentov v prieskume uviedla, že čo sa týka praktickej skúsenosti v odbore, vysokoškolskí absolventi nespĺňajú ich očakávania. Toto číslo stojí v ostrom kontraste so zistením, že absolventi až pre 90 percent z respondentov čiastočne alebo úplne spĺňajú požiadavku formálneho vzdelania, teda, že dosahujú stupeň vzdelania požadovaný na výkon ponúkanej pozície. Zároveň takmer 90 percent špecialistov na ľudské zdroje v prieskume uviedlo, že prijíma do práce aj absolventov bez praxe alebo s minimálnou praxou. Inými slovami, absolventi vysokých škôl síce majú formálne vzdelanie, avšak nezískavajú počas štúdia dostatočnú prax v odbore, v ktorom sa zamestnajú. A práve táto prax je to, čo zamestnávateľom u nich chýba.