Slovenským sudcom sa nechce do dôchodku ani po dovŕšení veku 65 rokov

Na pondelkovom (30.3.) rokovaní členovia rady schválili zoznam 20 sudcov, ktorí budú predložení prezidentovi SR Andrejovi Kiskovi na odvolanie. Niektorí zo sudcov, ktorí už dosiahli vek 65 rokov, sa zasadnutia zúčastnili osobne a pokúšali sa radu presvedčiť o tom, že sú schopní vykonávať funkciu i naďalej.

Bývalý predseda Najvyššieho súdu Milan Karabín uviedol, že sa cíti byť zdravý a chce aj naďalej pracovať ako sudca Najvyššieho súdu. Sudca Krajského súdu v Žiline Juraj Krúpa uviedol, že mu zdravotný stav dovoľuje vykonávať funkciu sudcu. Po zdravotnej stránke sa cíti dobre aj sudca Krajského súdu v Trenčíne Juraj Florovič, ktorý informoval členov rady o tom, že na súde ho potrebujú, pretože je personálne poddimenzovaný.

Súdna rada podľa väčšinového názoru jej členov nemohla hlas sudcov vypočuť a v zmysle ústavy je povinná ich predložiť prezidentovi na odvolanie. Predsedníčka rady Jana Bajánková médiám vysvetlila, že je žiaduce, aby sa hranica ukončenia výkonu sudcovskej funkcie posunula vyššie. Uvedomuje si však, že je na to potrebná zmena ústavy a širšia zhoda v slovenskom parlamente.

Oznámila preto, že nateraz sa pokúsia aspoň iniciovať zmenu v zákone o sudcoch. Kompetenciu získala rada po vlaňajšej zmene ústavy. Podľa Bajánkovej by rada mala mať možnosť úvahy a nepredkladať prezidentovi automaticky všetkých sudcov po dosiahnutí veku 65 rokov.

Bajánková totiž upozornila, že na viacerých súdoch je v súčasnosti generačná priepasť. „Máme tu prílev nových sudcov predovšetkým na okresných súdoch, krajské súdy sa už zapĺňajú okresnými sudcami, na Najvyššom súde sa však za chvíľu objaví veľký generačný rozdiel, predovšetkým na občiansko-právnom, ale aj trestnom kolégiu,“vysvetlila.

Člen rady Dušan Čimo presadzuje, aby sa z rozhodovania o ukončení kariéry sudcov odbúral subjektivizmus, keď o ich osude rozhoduje Súdna rada SR a prezident. Poukazuje na to, že návrhy na odvolanie ležali v minulosti dlho na stole prezidenta. Čimo poukazuje na to, že ďalší profesijný osud sudcu závisí po dosiahnutí veku 65 rokov od rozhodnutia hlavy štátu, čím prichádza o svoju nezávislosť.

„Stretli sme sa v minulosti s tým, že sa s týmito návrhmi nakladalo subjektívne, často sa držali v zásuvke, po siedmich rokoch sa z nich omietli pavučiny a použili sa, keď sa to niekomu hodilo, čo neprispievalo imidžu nezávislého sudcu,“ uviedol.

Podľa štatistík ministerstva spravodlivosti je v súčasnosti na okresných, krajských a Špecializovanom trestnom súde dokopy 137 sudcov, ktorí už dosiahli alebo v tomto roku dosiahnu vek 65 rokov. Z nich momentálne súdi 44 sudcov. Predstavujú tri percentá z celkového počtu 1346 aktívnych sudcov.

„Ak príde takýto podnet, napríklad zo strany Súdnej rady, budeme sa ním zaoberať,“ reagovala na vyjadrenie predsedníčky Súdnej rady hovorkyňa rezortu spravodlivosti Alexandra Donevová. „Ministerstvo takýto návrh zákona momentálne nemá v legislatívnom procese,“ doplnila.