Slovenský potravinári žiadajú spravodlivejší zákon o odpadoch

„Chceme požiadať MŽP o prehodnotenie zákona o odpadoch a chceme sa zúčastniť na diskusii o jeho zmene,“ povedal dnes novinárom predseda SPPK Milan Semančík. Od ministerstva pôdohospodárstva ako aj premiéra Roberta Fica očakávajú obe komory podporu pri presadzovaní požadovaných zmien.

Potravinári chcú, aby bol systém separovaného zberu odpadu nastavený spravodlivo, transparentne a efektívne a aby boli vytvorené kontrolné nástroje, že finančné prostriedky nebudú vynakladané neefektívne a v prospech niektorých záujmových skupín. Prenášanie povinností len na niektoré priemyselné odvetvia považuje Semančík za diskriminačné a nespravodlivé, keďže za odpady a ich zhodnocovanie podľa súčasného systému platí len výrobca. „Nakladanie s odpadom musíme povýšiť na celospoločenskú zodpovednosť,“ zdôraznil.

Prezident PKS Daniel Poturnay vysvetlil, že nový zákon o odpadoch zaviedol takzvaný systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, na základe ktorého výrobcovia prispievajú do organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV) určitou sumou za všetky obaly, ktoré uvádzajú do obehu. Vyzbierané prostriedky prerozdeľujú obciam, ktoré za ne financujú systém separovaného zberu.

Problém slovenského systému podľa Portunaya je, že výrobca v skutočnosti nemá žiadny vplyv na výšku poplatkov, ktoré do systému platí, pričom medzi najviac postihnutých výrobcov patria potravinárske podniky. V dôsledku zle nastaveného systému sa zvýšili náklady výrobcov na obaly až na 10-násobok. Celkovo výrobcom potravín stúpli náklady na odpady z obalov medziročne zo sedem miliónov eur až na takmer 40 miliónov eur.

„Napriek tomu sa však miera recyklácie odpadov z obalov na Slovensku v zodpovedajúcej miere nezvýšila,“ konštatoval Semančík. Pripomenul tiež, že výrobcovia síce celý systém platia, ale nevidia do reálnych nákladov na jeho prevádzku. Systém tiež podľa neho ovládli záujmové skupiny, pre ktoré je nakladanie s odpadmi ich hlavným biznisom. „Dve najväčšie OZV majú zazmluvnených až 90 percent obcí, vzniká tak monopolná situácia a prevádzka systému bude stále drahšia,“ zdôraznil Semančík. Potravinársky priemysel sa podľa neho nachádza od roku 1989 v ťažkej situácii, preto výrobcovia potravín nie sú schopní systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov v terajšom nastavení financovať.

„Chceme spoločne s MŽP nanovo nastaviť celý systém odpadového hospodárstva. Potrebujeme oslabiť pozície OZV, ktoré sa dostali do monopolného, dokonca oligopolného postavenia,“ vyhlásil Portunay. Dodal, že obe komory konkrétne žiadajú skrátiť dobu, na ktorú obce uzatvárajú zmluvy s OZV, chcú tiež zvýšiť súťaž medzi týmito spoločnosťami. „Pre nás je najdôležitejšie, aby sme platili za materiálový tok, teda len za skutočne vyseparované množstvo odpadu, a nie za financovanie samotného systému,“ zdôraznil. PKS a SPPK už dali MŽP viaceré pripomienky k zákonu o odpadoch, ktorý sa aplikuje od 1. júna minulého roku. „Mali sme prísľub, že bude zorganizované pracovné stretnutie, kde budeme rozprávať nielen o týchto pripomienkach, ale aj o nastavení celého systému, napriek tomu MŽP dnes nás už len oboznamuje s výsledkami k jednotlivým pripomienkam a chce novelu zákona o odpadoch posunúť do ďalšieho legislatívneho konania bez ďalšieho stretnutia,“ zdôraznil Portunay s tým, že ich námietky neboli vypočuté.

Hovorca MŽP Tomáš Ferenčák v reakcii pre agentúru SITA uviedol, že nová legislatíva o odpadoch nahrádza doterajši solidárny a neprehľadný systém princípom "znečisťovateľ platí".  "No v prípade vyhradených výrobkov neplatí štátu, ale finančne sa podieľa na riešení triedeného zberu odpadu v obciach, čím znižuje náklady samospráv na odpadové hospodárstvo. Zákon tak predstavuje jeden z podstatných pilierov boja proti skládkam, ktorý doteraz krajina, občania a životné prostredie prehrávali," uviedol Ferenčák. V praxi podľa neho rozšírená zodpovednosť výrobcov znamená, že práve výrobcovia si zakladajú takzvané organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV), ktoré im zabezpečujú plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona.

"Jediný, kto môže OZV zakladať, vlastniť a prevádzkovať sú výrobcovia. Preto nerozumieme, prečo výrobcovia, ktorí si zakladajú a vlastnia OZV, majú potrebu sa od ich činnosti dištancovať," zdôraznil Ferenčák. Dodal, že OZV a výrobcovia si sami nastavia a dohodnú zmluvné podmienky vrátane ceny za riešenie odpadu. Ak je cenová ponuka OZV neakceptovateľná, na trhu sú ďalšie, v súčasnosti podľa Ferenčáka funguje 11 autorizovaných OZV pre obaly. Hovorca MŽP na záver pripomenul, že ministerstvo o zákone rokovalo tri roky s dotknutými subjektmi, vrátane zástupcov výrobcov, a o jeho aplikačnej novele rokuje od februára tohto roka. "Jedno stretnutie s predstaviteľmi aj potravinárov sa uskutočnilo dokonca v čase dnešnej tlačovej konferencie," uzavrel.