Slovenský kras vyhlásili za chránenú krajinnú oblasť pred 40 rokmi

Národným parkom sa územie stalo v roku 2002. Súčasťou národného parku je 10 národných prírodných rezervácií, 6 prírodných rezervácií a 16 národných prírodných pamiatok (jaskyne).

Slovenský kras leží na juhovýchodnom Slovensku. Nachádza sa v okresoch Rožňava a Košice-okolie v Košickom kraji. Má rozlohu 34611 hektárov. Je najväčším krasovým územím Slovenskej republiky (SR). Tvorí ho sedem planín: Koniarska planina, Plešivská planina, Silická planina, Horný vrch, Zádielska planina, Jasovská planina a Dolný vrch. Na západnom okraji sa k nemu pripája Jelšavský kras. Budovaný je vápencami a dolomitmi, ktoré v južnej časti dosahujú hrúbku 400 až 500 m a sú rozdelené hlbokými kaňonmi riek Slaná a Štítnik, ako aj Zádielskeho a Hájskeho potoka. Planiny sú posiate množstvom závrtov, vyvieračiek, jaskýň a priepastí.

Najhlbšou priepasťou Slovenského krasu je Kunia priepasť s hĺbkou 203 metrov. Rozsiahly jaskynný systém presahujúci štátne hranice predstavuje Jaskyňa Domica, pretože tvorí jednotný genetický celok s jaskyňou Baradla v susednom Maďarsku. Jaskynný systém má asi 25 km. Slovenský kras sa môže pochváliť aj najnižšie položenou ľadovou jaskyňou na svete. Je to Silická ľadnica v nadmorskej výške 503 m na morom. Prvý nákres tejto jaskyne pochádza z roku 1719, jej opis od Mateja Bela vyšiel v britskom Londýne už v roku 1744.

Územie Slovenského krasu bolo 1. marca 1977 ako prvé na Slovensku zapísané do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO – Človek a biosféra (Man and the Biosphere). Na zasadnutí Výboru svetového dedičstva 4. až 9. decembra 1995 v nemeckom Berlíne boli jaskyne Slovenského krasu a priľahlého Aggtelekského krasu v Maďarsku zapísané do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.