Slovensku podľa Siete hrozí strata až 2,8 mld. eur zo zdrojov EÚ

Ako v piatok informoval, za túto sumu by sa dali postaviť desiatky nemocníc alebo dokončiť diaľnica nielen do Košíc, ale až na východnú hranicu. "Vláda deklarovala zásadné zrýchlenie čerpania hneď po nástupe v roku 2012. To sa však nepodarilo," uviedol Beblavý.

Európska komisia podľa opozičného politika navyše zadržiava 569 638 707 eur. Dôvodom sú zistenia audítorov o pochybeniach v čerpaní eurofondov. "Pokračuje úplné prerušenie platieb v štyroch operačných programoch (Informatizácia spoločnosti, Výskum a vývoj, Regionálny operačný program, KaHR) a čiastočné pozastavenie platieb pri ďalších troch (Zamestnanosť a sociálna inklúzia, Doprava, Technická pomoc). Ministerstvo financií nedokázalo dať žiadny konkrétny termín, dokedy tento prepad mieni vyriešiť," dodal Beblavý. 

Jedným z kľúčových problémov doterajšieho procesu bolo podľa podpredsedu Siete neskoré začatie čerpania eurofondov v roku 2007. "Vtedajšia vláda Roberta Fica zastavila všetky prípravy zdedené od Dzurindovej vlády a začala nanovo. Druhá Ficova vláda však má pri nových fondoch (programové obdobie 2014 až 2020) ešte väčší sklz. Doposiaľ nebola vyhlásená ani jedna výzva na predkladanie projektov k čerpaniu," uviedol Beblavý. Rok po začatí programového obdobia 2007 - 2013, teda v januári 2008, bolo vyhlásených osem výziev za 511,57 mil. eur. "Čerpanie eurofondov sa z frašky môže veľmi rýchlo zmeniť na tragédiu a súčasný stav totálneho zlyhávania štátu sa už nebude dať zvrátiť," myslí si Beblavý. Predseda Siete Radoslav Procházka má predstaviť návrh, ako tomu predísť. 

Slovensko vyčerpalo z peňazí EÚ v období 2007 až 2013 ku koncu roka 2014 vo všetkých štrnástich operačných programoch 7,363 mld. eur. Miera čerpania dosiahla 63,38 % z celkového záväzku necelých 11,619 mld. eur. Peniaze z tohto obdobia treba využiť do konca tohto roka. Čerpanie eurofondov sa oproti koncu roka 2013 zvýšilo o 1,426 mld. eur, alebo o 24 %, a miera čerpania stúpla o 12,34 percentuálneho bodu.

Úroveň čerpania eurofondov v roku 2014 označil podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny za priemernú. Za jeden z dôvodov označil obdobie predošlej vlády v rokoch 2010 a 2011, kedy podľa neho celý proces čerpania vychádzal len zo zmlúv s prijímateľmi, ktoré boli podpísané v rokoch 2008 a 2009, resp. začiatkom roku 2010. "Nábehová krivka, ako čas nevyhnutný medzi zakontrahovaním a vlastným čerpaním, je tak zhruba jeden a pol roka. V období 2010 a 2011 sa nevyhlasovali výzvy a celý proces bol takpovediac zmrazený," uviedol nedávno pre agentúru SITA Vážny, zodpovedajúci aj za využívanie eurofondov. "V rokoch 2012 a 2013 sme výzvy, ktorých výsledkom je kontrahovanie projektov, spustili, avšak čerpanie sa prejaví s jeden a polročným posunom s postupným nábehom," dodal. 

Druhým dôvodom priemerného čerpania eurofondov je podľa Vážneho to, že štát nie všade môže intervenovať a urýchliť tento proces, nakoľko je mimo jeho pôsobnosti. "Napríklad, prijímatelia nerealizujú korektné verejné obstarávanie, nepredkladajú faktúry na preplatenie a nedodržiavajú podmienky, ku ktorým sa zaviazali. Celý proces sa predlžuje a spôsobuje komplikácie nielen im, ale aj nám," priblížil Vážny.