Slovensku hrozí kolaps dôchodkového systému, penzie sú príliš štedré

Príčinou sú podľa zverejnenej štúdie okrem demografických faktorov, ako sú rýchle starnutie populácie a nízka pôrodnosť, aj priveľké výdavky na vyplácanie dôchodkov. Ďaleko lepšie sa v rebríčku umiestnili Česko, Poľsko a pozitívnejšie vyhliadky v oblasti budúceho dôchodkového zabezpečenia ako Slováci majú Maďari a dokonca aj Rumuni či Bulhari.

V správe sa ďalej píše, že Slovensko môže čeliť zvýšenému riziku dlhodobej udržateľnosti súčasného dôchodkového systému. Dôvodom je odčerpávanie peňazí z druhého piliera kvôli zaplátaniu rozpočtových problémov v krátkodobom a strednodobom horizonte. Menej peňazí v dôchodkovej kase môže ohroziť naplánované doplnenie nízkych štátnych dôchodkov. To by mohlo ešte zvýšiť riziko pádu dôchodcov pod hranicu chudoby a štát by im tak musel poskytnúť sociálnu pomoc, čo by ešte viac zaťažilo verejné financie.

Umiestnenie Slovenska v dvadsiatke krajín s najmenej udržateľným dôchodkovým systémom neprekvapilo investičného manažéra Allianz – Slovenská, d.s.s., Miroslava Kotova. „Aj keď sa to zle počúva, náš dôchodkový systém je na možnosti ekonomiky nastavený veľmi štedro. Na jedného dôchodcu dnes platia odvody viac ako dvaja pracujúci. Za pár desaťročí to bude už len jeden pracujúci. Prudký pokles pôrodnosti, ktorá patrí medzi najnižšie v Európe, spolu so silnými ročníkmi Husákových detí, robí zo Slovenska krajinu s veľmi rýchlo starnúcou populáciou. Priebežný pilier pri jeho súčasnej štedrosti sa stane neudržateľný. Súkromné úspory sa pre budúcich dôchodcov stanú nutnosťou,“ konštatuje Kotov.

Štúdia odhalila tiež, že z dlhodobého hľadiska má najmenej udržateľný dôchodkový systém Thajsko, Brazília a prekvapivo aj Japonsko. Dôvody sú v každej krajine iné. V Thajsku, ktoré v rebríčku skončilo na poslednom 50. mieste, je to extrémne nízky vek odchodu do dôchodku (55 rokov), spojený s rýchlym starnutím obyvateľstva. Podobne pre rýchle starnutie obyvateľstva v kombinácií s tamojšími možnosťami predčasného odchodu do dôchodku je dôchodkový systém v Brazílii z dlhodobého hľadiska takisto neudržateľný.

Vyspelé Japonsko sa na chvoste rebríčka ocitlo v dôsledku prestarnutého obyvateľstva a veľmi vysokého verejného dlhu. Krízou zmietané Grécko, ktoré v roku 2011 skončilo v rovnakom rebríčku na poslednom mieste, sa vďaka zavedeniu viacerých drastických reforiem a úsporných opatrení podarilo zlepšiť svoje dôchodkové vyhliadky a z posledného miesta sa posunulo o sedem priečok vyššie.

Na opačnom spektre rebríčka leží Austrália. Jej štíhly štátny aparát v kombinácií s vysoko rozvinutým kapitalizačným systémom dôchodkov z nej robí krajinu s najudržateľnejším systémom na svete a v rebríčku jej patrí suverénne 1. miesto. Úspech protinožcov nasledujú Švédsko, Nový Zéland, Nórsko, Holandsko, ďalej Dánsko a Švajčiarsko. Dôchodkový systém týchto európskych krajín ťaží z komplexného dôchodkového systému, ktorý je postavený na silných a finančne podporovaných pilieroch.

„Čím má krajina zdravšie verejné financie a lepšiu demografickú štruktúru populácie, tým sa v rebríčku umiestnila vyššie. Dôležitým faktorom udržateľnosti je aj podiel sporivých pilierov na celkovom dôchodku,“ hodnotí úspech vyspelých krajín Kotov. V prípade Nového Zélandu tamojšia populácia nestarne tak rýchlo a v kombinácií s relatívne nízkym štátnym dlhom, nastaveniu dôchodkového systému a pracovnej sile, ktorá inklinuje k práci aj po dovŕšení patričného veku, je jej dôchodkový systém považovaný za udržateľný do budúcnosti.