Slovensko vs Rada EÚ na súde! Pojednávanie pre povinné kvóty na migrantov sa začalo

Ako prvá podala žalobu kvôli kvótam pre utečencov vláda Slovenskej republiky 2. decembra 2015, o deň neskôr rovnakým spôsobom zareagovala aj maďarská vláda. Maďarsko a Slovensko, podobne ako Česká republika a Rumunsko v septembri 2015 za prijatie kvót nehlasovali, Fínsko sa zdržalo hlasovania.

Na súde dnes ako prvá dostala slovo zástupkyňa Slovenska, potom svoje argumenty predniesol maďarský zástupca a do tretice dostala priestor na vyjadrenie v prospech Slovenska a Maďarska aj poľská delegácia, aj napriek tomu, že Poľsko v septembri 2015 za kvóty pre utečencov hlasovalo. Neskôr sa však Varšava v rámci tohto sporu pridala na stranu svojich partnerov z Vyšehradskej štvorky.

Predstavitelia Slovenska a Maďarska, ktorí svoje krajiny oficiálne zastupujú pred súdnymi inštitúciami EÚ, zdôraznili, že rozhodnutie Rady EÚ zo septembra 2015, keď sa o kvótach pre utečencov hlasovalo kvalifikovanou väčšinou a nie jednomyseľne, považujú za politické. Slovenská delegácia toto rozhodnutie označila aj za "neadekvátne a neúčinné" a pripomenula bod žaloby, podľa ktorého boli rozhodnutím Rady EÚ porušené princípy zastupiteľskej demokracie, rovnováhy medzi inštitúciami EÚ, ako aj spravovania verejných záležitostí.

Zástupkyňa Poľska v Luxemburgu upozornila aj na bezpečnostné riziká súvisiace s kvótami pre utečencov, keďže dohodnutý program ich prerozdeľovania podľa jej slov neumožňuje kontrolovať žiadateľov o azyl a účinne čeliť rôznym bezpečnostným hrozbám.

Slovenská aj maďarská delegácia na pôde Súdneho dvora EÚ upozornili, že cieľ, ktorý EÚ sledovala presadením národných kvót, neriešil podstatu utečeneckej krízy a dal sa dosiahnuť aj odlišným spôsobom. Napríklad zlepšením ochrany vonkajších hraníc EÚ a účinnejšou návratovou politikou v prípade tých migrantov, ktorí nespĺňajú kritériá na udelenie azylu. Obe krajiny ako argument vo svoj prospech použili aj údaje, podľa ktorých bolo do 5. mája tohto roka presunutých len 18.119 z pôvodne zamýšľaného počtu 120.000 azylantov.

Postoj Rady, v rámci dnešného vyjasňovania stanovísk, je taký, že v čase prijatia rozhodnutia o kvótach pre 120.000 utečencov bolo toto rozhodnutie adekvátne a primerané vtedajšej situácii, keď Grécko a Taliansko čelili nevídanému náporu nelegálnych migrantov. Predstaviteľka Rady EÚ sudcov v Luxemburgu upozornila na skutočnosť, že hromadný a rýchly príliv utečencov prichádzajúcich v roku 2015 do Grécka a Talianska ohrozoval existenciu schengenského priestoru.

Ak Súdny dvor v Luxemburgu rozhodne v náš prospech, pokiaľ ide o žalobu pre povinné kvóty na migrantov, bude to mať dopad hlavne do budúcnosti. Vyplýva to zo slov ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD) po dnešnom rokovaní vlády. 

Podľa Kaliňáka došlo v tomto prípade k porušeniu niekoľkých bodov. Ako vysvetlil, v júni 2015 premiéri a prezidenti členských štátov EÚ rozhodli, že migranti budú prerozdeľovaní na základe dobrovoľnosti, a ministri vnútra v septembri toto rozhodnutie porušili. „Samotnú nesprávnosť tohto rozhodnutia potvrdzuje reálny život. Keď sme pred dvoma rokmi hovorili, že to fungovať nebude, tak to ani nefunguje. Po takmer dvoch rokoch je relokovaných ani nie desať percent,“ pokračoval šéf rezortu vnútra.

Kaliňák tvrdí, že o povinných kvótach "v ružovom“ by mali ministri vnútra a spravodlivosti rokovať aj na najbližšej Rade 18. mája. „Pre mňa je dôležité, čo sa deje na samotnej Rade a potom v júni v Luxemburgu. Aby projekty, ktoré boli úspešné, mali prednosť pred nie zmysluplnými politickými rozhodnutiami, ktoré mali byť len prázdnymi gestami,“ dodal na margo maltského návrhu.

„Ak by bolo toto rozhodnutie pozitívne v náš prospech, tak by to znamenalo, že nebolo dobre uplatňované a nemalo by sa uplatňovať ani v budúcnosti. Toto určite nie je posledná migračná kríza, ktorej čelíme, a nie je ani zažehnaná,“ uzavrel Kaliňák.

Žalobu pre povinné kvóty na migrantov Slovenská republika oficiálne podala v stredu 2. decembra 2015. Žalobu sme podali na Súdny dvor ako najvyšší zo súdov Súdneho dvora EÚ v Luxemburgu. Slovenská republika pritom žaluje Radu Európskej únie. „Podávame žalobu proti Rade Európskej únie z titulu prijatia rozhodnutia ministrov vnútra z 22. septembra o tzv. povinných kvótach, ktoré boli prijaté väčšinovým hlasovaním napriek odporu niektorých členských štátov,“ objasnil vtedy premiér Robert Fico. Proti kvótam vtedy boli okrem Slovenska aj Česko, Maďarsko a Rumunsko. Podľa Fica žiadame, aby súd toto rozhodnutie o zavedení povinných kvót vyhlásil za neplatné a aby Rada bola zaviazaná náhradou trov konania. „Tvrdíme, že toto rozhodnutie, ktoré Rada ministrov vnútra prijala, je v rozpore s rozhodnutím Európskej rady, ktorá jasne konštatovala, že sa nebudú prijímať povinné kvóty,“ vyhlásil premiér. Zároveň ide podľa Fica v danom prípade o nelegislatívne opatrenie, hoci malo ísť o legislatívne opatrenie. „Myslíme si, že dochádza k porušovaniu práv Európskeho parlamentu a národných parlamentov,“ objasnil ďalší dôvod podania žaloby Fico.