Slovensko si v dlhodobých vyhliadkach ekonomicky pohoršilo

Najsilnejšou stránkou slovenskej ekonomiky je pritom podľa štúdie jej otvorenosť. „Tento pilier berie do úvahy ukazovatele, ako prílev priamych zahraničných investícií a výkonnosti zahraničného obchodu,“ informuje KPMG s tým, že rovnako ako v roku 2015 aj vlani Slovensko v tomto porovnaní získalo zhodne 8,7 bodu z 10 bodov.

Naopak najväčšou slabinou hospodárstva na Slovensku sú ľudské zdroje. Započítavajú sa sem faktory ako pomer ľudí so základným, stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním, výsledky vedomostných testov a priemerná dĺžka života. Z možných 10 bodov v tomto hodnotení Slovensko získalo iba 4,1 bodu, čo je oproti roku 2015 so ziskom 7,2 bodu výrazný pokles.

„Náš výskum ukazuje, že vzdelanie je jedným z najdôležitejších katalyzátorov na zlepšenie produktivity krajiny. Napríklad Francúzsko a Hong Kong urobili veľký progres tým, že zlepšili svoje školské systémy. Na tento krok je však potrebné urobiť značné investície a najmä zabezpečiť spoluprácu medzi vládou, podnikateľmi a pedagógmi,“ skonštatoval predseda predstavenstva KPMG UK Simon Collins.

Problémom Slovenska v tejto oblasti je skutočnosť, že absolventi škôl neprichádzajú na trh práce pripravení tak a v takých oblastiach, ako by si zamestnávatelia želali. „Investícia firiem do vzdelávania a školení ľudí je preto nevyhnutnosťou. Túto investíciu však osobne považujem za jednu z najdôležitejších, keďže mladí ľudia prinášajú do praxe novú energiu a myšlienky, ktoré sú nenahraditeľné,“ dodáva predseda rady partnerov KPMG na Slovensku Ľuboš Vančo.

Z okolitých krajín sa v rebríčku najvyššie umiestnilo Rakúsko, ktoré obhájilo 19. priečku z predchádzajúceho roka. Česká republika si pohoršila o dve pozície a umiestnila sa na 28. priečke. Poľsko si naopak polepšilo o 5 pozícií na 38. miesto a Maďarsko sa naopak o 5 pozícií zosunulo na 53. priečku.

Index v štúdii berie do úvahy 21 oblastí, ktoré môžu mať významný vplyv na budúci hospodársky rast a bohatstvo krajiny. Z piatich hodnotených pilierov má najväčší vplyv na produktivitu krajiny sila verejných inštitúcií. Obzvlášť dôležitá je účinnosť vlády. V roku 2016 sa v prvej päťke konečného hodnotenia umiestnili Švajčiarsko, Holandsko, Luxembursko, Hong Kong a Nórsko. V prvej desiatke je až osem európskych krajín, čo je o jednu viac, ako predchádzajúci rok.