Slovensko sa zobudilo do dňa jesennej rovnodennosti

Rovnodennosť (ekvinokcium) je v astronómii okamih, keď má Slnko voči svetovému rovníku nulovú deklináciu a slnečné lúče dopadajú v mieste rovníka kolmo na zemský povrch. V okamihu rovnodennosti sa Slnko nachádza v jesennom alebo v jarnom bode.
      

Tento jav je spôsobený sklonom zemskej osi a obehom Zeme okolo Slnka. V čase jesennej rovnodennosti sa na severnej pologuli začína jeseň, na južnej pologuli jar. V deň jesennej i jarnej rovnodennosti je na hociktorom mieste na zemeguli deň rovnako dlhý ako noc. Odlišná je situácia na zemských póloch. Jesennou rovnodennosťou na severnom póle - v Arktíde - začína polročná polárna noc - Slnko zapadne a vyjde až po dni jarnej rovnodennosti. Opačná je situácia na južnom póle - v Antarktíde. Tam sa začína polárny deň, ktorý bude trvať tiež pol roka.
      

Okamih rovnodennosti nenastáva každý rok v rovnakom čase. Príčinou toho je rozdielna dĺžka roku astronomického a občianskeho roka a vkladanie prestupného dňa - 29. februára - každý štvrtý rok. Začiatok tzv. astronomickej jesene nastáva v rozmedzí od 21. do 24. septembra.
      

Na rozdiel od zimného a letného slnovratu alebo príchodu jari sa jesenná rovnodennosť spája s menším množstvom ľudových pranostík. Toto obdobie má však takisto svoje čaro. Prichádza čas babieho (či indiánskeho) leta, vo vzduchu možno spozorovať ľahké pavučiny ale aj biele chumáče z topoľov pripomínajúce páperie. Dni sa začínajú skracovať, ubúda prirodzeného svetla. Pradávne legendy hovoria, že slnečné božstvo starne a chystá sa na odchod, kým bohyňa-matka je v očakávaní príchodu svojho syna - nového mocného slnka. Príroda sa ukladá na zimný spánok, vládne obdobie harmónie a vyrovnanosti, stromy v záhradách ponúkajú svoje posledné plody. Obdobie jesene svojím pokojom vraj symbolizuje vzťah matky a dcéry.
      

Je to zvyčajne čas vzdávania vďaky za dobrú úrodu, čas oberačiek a nového vína. Tradičné sú aj jedlá pre toto obdobie – jesť by sa malo to, čo sa v sadoch a záhradách urodilo pred definitívnym odchodom leta, teda ovocie, zelenina, strukoviny a hlavne kukurica. Veľmi populárnym jesenným jedlom bola v minulosti fazuľa a kukuričný chlieb.