Slovensko sa v konkurencieschopnosti za uplynulú dekádu výrazne zhoršilo

SR sa v rokoch 2006 až 2007 podľa neho pohybovala okolo 40. priečky spolu s Maďarskom, len o pár miest za Českom. Poľsko za Slovenskom v tom čase výrazne zaostávalo na 45. mieste. V tom čase sa darilo priťahovať veľa zahraničných investícií a Slovensko sa nazývalo stredoeurópskym tigrom.

"Potom však nastal postupný a po roku 2009 prudký posun v rebríčku na stále horšie úrovne, až takmer k 80. priečke v roku 2013. V posledných dvoch rokoch sa vnímanie konkurenčnej schopnosti napokon o niečo zlepšilo, tento rok je Slovensko na 67. mieste," priblížil.

"Na Slovensku medzi najväčšími problémami, ktoré podnikatelia vnímajú oproti minulému roku, prekvapujúco vzrástlo pociťovanie korupcie. Považuje ju za najväčšiu ťažkosť vyše 18 % opýtaných. Opäť prenikla na prvé miesto pred štátnu byrokraciu a výšku daní spolu s obmedzeniami pracovného trhu," spresnil.

Slovenský sused, Maďarsko, sa podľa neho z najúspešnejšej krajiny strednej Európy v 90. rokoch postupne dostalo takmer na jej chvost, v siedmej desiatke globálneho poradia. Podnikatelia sa sťažujú najmä na politickú nestabilitu, korupciu a štátnu byrokraciu.

Poľsko sa počas krízy dostalo do štvrtej desiatky rebríčka a odvtedy si pozíciu udržiava, na jeden rok sa dokonca stalo lídrom strednej Európy. Podnikatelia v Poľsku pociťujú ako obmedzenia najmä daňové zákony a reguláciu trhu práce.

Česká republika zažila mierny pokles počas krízy, za posledné dva roky sa jej však podarilo vrátiť na predkrízovú pozíciu. Približuje sa dokonca k Rakúsku, ktoré tradične patrilo do prvej svetovej dvadsiatky, posledné roky ho však z nej vytlačili úspešnejšie krajiny. Podnikatelia sa tam sťažujú najmä na vysoké dane, prísne obmedzenia trhu práce i byrokraciu štátu.