Slovensko nepodporí sprísnenie cieľov znižovania emisií do roku 2020

"Slovensko kopíruje politiku Európskej únie," hovorí hovorca envirorezortu Maroš Stano. Na spoločnej stratégii sa ešte v septembri dohodli v Bruseli ministri životného prostredia. Nová klimatická dohoda, ktorej prijatie sa od konferencie očakáva, bude platná až od roku 2020. Dovtedy sú rozvinuté krajiny viazané druhým záväzným obdobím Kjótskeho protokolu. V ňom sa takmer 200 krajín dohodlo na znížení globálnych emisií skleníkových plynov o 5,2 percenta v porovnaní so stavom v roku 1990. Väčšina krajín sa neskôr zaviazala, že emisie znížia spoločne o osem percent.

Ako pripomenul envirorezort, súčasné záväzky sú z hľadiska účinku na globálnu klímu nedostatočné. Paralelne s vyjednávaním novej dohody preto prebiehajú aj rokovania, ktoré by mali viesť k zvýšeniu ambície strán Dohovoru OSN o zmene klímy do roku 2020. Tie však Slovensko nepodporuje. "Pre SR je dôležité, aby rozhodnutie nezakotvilo formálne zvýšenie záväzku podľa Dodatku z Dauhy Kjótskeho protokolu," píše sa v materiáli. V tom má EÚ svoj cieľ znižovania emisií o 20 percent do roku 2020. Prísnejšie limity by pre SR priniesli napríklad menej peňazí z obchodovania s emisiami.

"Klimatická zmena je bezpochyby jedným z najzávažnejších problémov, akému ako ľudstvo čelíme. Nie ako krajiny, ale ako ľudstvo spoločne. Je potrebné, aby na tejto konferencii konečne štáty nielen slovami, ale aj činmi a záväzkami prejavili zodpovednosť voči nám všetkým a prijali silnú dohodu, ktorá pomôže čo najviac ochrániť ľudstvo od následkov klimatickej zmeny," uviedla hovorkyňa Greenpeace Slovensko Miroslava Ábelová. V jednotlivých pozíciách štátov to však podľa jej slov nie je vždy vidieť.

Environmentalisti kritizujú postoj Európskej únie. "Prichádza na klimatickú konferenciu do Paríža so slabým záväzkom, ktorý nie je dostatočný na to, aby sme zmiernili klimatickú zmenu na úroveň, ktorú do budúcnosti potrebujeme. Túto pozíciu schvaľovali členské štáty vrátane Slovenska, ktoré, bohužiaľ, dlhodobo nepatrí k tým, ktorí by sa prikláňali k reálnym a efektívnym riešeniam, skôr sa snažia rôzne pozície a ciele EÚ znižovať," skonštatovala Ábelová.

Zmena klímy, spôsobená rastúcimi emisiami skleníkových plynov, patrí medzi najvážnejšie globálne hrozby. Očakáva sa, že priemerná teplota vzduchu na Slovensku do roku 2030 vzrastie asi o 0,6 až 1,3 stupňa Celzia, pričom zvyšovanie teploty bude približne rovnaké v zime aj v lete. V rokoch 1901 až 2006 nárast teploty predstavoval asi 1,2 stupňa Celzia. Za najväčších producentov skleníkových plynov sa považujú USA, Európska únia, Čína, Rusko, India a Japonsko.