Slovensko má za sebou neštandardnú zimu, teplú a chudobnú na sneh

Na dnešnej tlačovej konferencii Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) v Bratislave to uviedol klimatológ Pavol Faško.
      

Presne na konci najchladnejšieho ročného obdobia prišiel SHMÚ s jeho bilanciou. Zimu 2013/2014 na Slovensku si meteorológovia budú pamätať ako výnimočnú. Spojili sa v nej dva extrémy - vysoké teploty a nedostatok snehu.
      

"Teplotné podmienky tohtoročnej zimy by som hodnotil tak, že takmer v priebehu celej zimy boli najprv jesenné a neskôr, na konci zimy, zase jarné," zhodnotil uplynulú zimu pre TASR Faško.
      

Skutočne zimné podmienky sa vyskytovali na Slovensku iba počas niekoľkých dní v závere januára. Ústav tak zaznamenal rekordne nízky počet arktických dní, kedy teplota nie je nad mínus desať stupňov Celzia. Taký bol na Slovensku len 25. a 26. január.
      

Extrémne teplé boli vysokohorské polohy. Na Lomnickom štíte bola tohtoročná zima približne o jeden stupeň teplejšia ako doteraz najteplejšia zima. "To je dosť alarmujúci fakt. Obyčajne, keď sa prekonávajú rekordy, tak je to o jednu, maximálne dve desatiny stupňa," uviedol Faško.
      

Rekordy sa prepisovali aj v kotlinách. Od Vianoc do 21. januára zaznamenal SHMÚ štvortýždňové mimoriadne teplé obdobie, počas ktorého sa priemerná teplota vzduchu v Hurbanove vychýlila o sedem stupňov Celzia oproti normálu.
      

Normálna priemerná teplota v tomto čase v Hurbanove predstavuje mínus 1,5 stupňa Celzia, tentoraz to však bolo až plus 5,7 stupňa Celzia. "To posunulo túto časť Slovenska do oveľa južnejších zemepisných šírok. Niekde do oblasti Jadranského či Stredozemného mora," prirovnal Faško.
      

Klimatológ ďalej upozornil, že v Poprade na severe Slovenska, ktorý je charakteristický silnými mrazmi, potom boli podmienky ako zvyčajne v Hurbanove. V priemere v Poprade takmer nemrzlo. Za tri zimné mesiace – december až február tu bola priemerná teplota vzduchu iba mínus 0,1 stupňa Celzia.
      

Ešte významnejším momentom tejto zimy však podľa Faška bol nedostatok snehu, keď len niektoré časti Slovenska boli v normále. "V nížinných polohách sa v rozsiahlych častiach územia nevyskytla vôbec snehová prikrývka, čo je pre prírodné podmienky Slovenska netypické," skonštatoval Faško.
      

Kým počas doteraz rekordnej zimy 1997/1998 bolo na Slovensku päť meteorologických staníc bez snehovej pokrývky, počas tejto zimy ich bolo až 25. Išlo pritom aj o stanice v severnejších regiónoch – na Považí či hornej Nitre.
      

Zima 2013/2014 podľa Faška svojimi extrémami zapadá do trendu, ktorý možno pozorovať najmä v poslednom štvrťstoročí. "Vývoj smeruje k tomu, že u nás budú prevládať podobné zimy, aj keď nemusia byť až také teplé a suché," povedal s tým, že netreba zabudnúť na to, čo sa počas tejto zimy udialo v Severnej Amerike. Tá zažila opačný extrém ako Slovensko v podobe mimoriadne mrazivého a na sneh výdatného počasia. Takáto nepríjemná zima sa z času na čas môže vyskytnúť aj u nás, doplnil klimatológ.
      

Faško nakoniec vysvetlil, že neštandardná zima zasiahla do vývoja jarného počasia, keď sa otepľovanie atmosféry nespotrebúva na topenie snehovej pokrývky, ale sa prejavuje vysokými teplotami vzduchu.
      

Už 10. marca tak bolo na Slovensku zaznamenaných aprílových 20 stupňov Celzia a v nasledujúcich dňoch pôjdu teploty ešte o niečo vyššie, predpovedá klimatológ. "Dôsledky zimy sa budú prejavovať ešte minimálne niekoľko týždňov, do prvej polovice apríla," uzavrel Pavol Faško zo SHMÚ.