Slovensko chce naďalej formuláciu o riadenom bankrote v krízovom mechanizme

Slovensko sa počas tohtotýždňového summitu Európskej únie (EÚ) bude snažiť v diskusii o tvorbe permanentného krízového mechanizmu eurozóny presadiť do nej vklinenie klauzuly o riadenom bankrote a je pripravené podporiť aj odobratie hlasovacích práv pre krajiny, ktoré budú praktizovať nezodpovednú hospodársku politiku. Povedal to dnes po zasadnutí ministrov zahraničných vecí EÚ slovenský šéf diplomacie Mikuláš Dzurinda.
"To, že došlo k sprísneniu pravidiel dodržania Paktu stability a rastu EÚ, je priaznivé. Na druhej strane sme prekvapení, že nepoznáme výstupy z druhej časti práce operačnej skupiny Hermana Van Rompuya, a síce piliere budúceho permanentného krízového mechanizmu. To je problém, lebo od toho závisí budúcnosť Európy," vyjadril sa Dzurinda, ktorý spolu s kolegami preberal v rámci prípravy na októbrové zasadnutie Európskej rady aj ekonomické témy.
"Som presvedčený, že jeho podstatou by mal byť tlak vyvíjaný na tých, ktorí sú nezodpovední. Ak takémuto tlaku nedokážeme vystaviť politikov a banky, prípad Grécka nebude ojedinelý. Očakávame, že tento mechanizmus bude obsahovať aj riadený 'default' spolu so zahrnutím boja proti morálnemu hazardu," konkretizoval minister.
Dzurinda si myslí, že krajiny nesiahli po správnom postupe v riešení efektívneho vymáhania dodržania Paktu stability a rastu EÚ a momentálne stále chýba konečný koncept krízového mechanizmu. Diskusie o otváraní Lisabonskej zmluvy sa rozbehli po minulotýždňovom zasadnutí ministrov financií, ktorí sa nedohodli na automaticky aplikovateľných sankciách pre krajiny s nadmerným rozpočtovým deficitom alebo nedostatočným tempom znižovanie verejného dlhu. Otváranie zmluvy sa skloňuje napriek tomu, že nie je celkom jasné, ako presne by sa jej text mal zmeniť.
"Reakcie sú rozporuplné, lebo sme začali možno zo zlého konca. Najprv je potrebné zadefinovať, čo chceme dosiahnuť, potom hľadať metódy, ako to dosiahnuť. A keď sa dohodneme na jednom i na druhom, tak sa treba pozrieť, akú legislatívu zmeníme - či stačí sekundárnu alebo musíme ísť vyššie. Najprv sa dohodnime, akú chceme mať Európu," konštatoval Dzurinda, ktorý doplnil, že Slovensko je ochotné podporiť aj nemecký návrh o treste odobratia hlasovacích práv v Rade EÚ pre nezodpovedné krajiny. "Dnes som vyjadril napríklad plné porozumenie s názorom kolegu Guida Westerwelleho, ktorý si myslí, že treba siahnuť na hlasovacie práva členských krajín. Keď sa neplnia povinnosti, penalty sú normálnou vecou. Ale na Slovensku sme presvedčení, že to nestačí."
Mnohé štáty sa cítili prekvapené po tom, ako sa Francúzsko a Nemecko, ktoré majú najväčšiu silu v hlasovaní Rady EÚ, minulý týždeň dohodli na "pakte", podľa ktorého Berlín upustil od automatických sankcií pre nedisciplinovaných výmenou za to, že Francúzsko podporí otvorenie textu Lisabonskej zmluvy, ktorá sa má transformovať pre podmienky lepšej vymáhateľnosti dodržania pravidiel eurozóny. Slovensko patrilo medzi krajiny, ktoré chceli popri Fínsku, Švédsku, Holandsku a Slovinsku čo najprísnejší sankčný mechanizmus. O osude trvalej krízovej schémy budú rokovať premiéri a hlavy štátov vo štvrtok a piatok počas summitu EÚ.

Zdroj: TASR