Slovensko čerpá eurofondy oveľa pomalšie ako po iné roky

Programovacie obdobie 2014 až 2020 malo koncom júna 2017 za sebou tri a pol roka „implementácie“. „Ak aktuálne stavy porovnáme s tým, ako vyzeralo zazmluvňovanie a čerpanie eurofondov v programovacom období 2007 až 2013 v rovnakom bode obdobia, teda po tri a pol roku, je zrejmé, že tempo čerpania, ale najmä zazmluvňovania, je dnes pomalšie,“ uviedol analytik inštitútu Dušan Sloboda.

„Pokiaľ ide o percento čerpania z celkového záväzku EÚ tak ku koncu júna tohto roku ide o nepatrne nižšie relatívne číslo (6,97 %), než to bolo po 42 mesiacoch predošlého obdobia (8,46 %),“ dodal. Kľúčové však podľa inštitútu je, v akom stave je zazmluvňovanie. V minulom programovacom období bola po tri a pol roku zazmluvnená skoro polovica peňazí (46,01 %). V aktuálne prebiehajúcom období bola po 42 mesiacoch trvania obdobia zazmluvnená len štvrtina (25,57 %).

Úrad podpredsedu vlády Petra Pellegriniho dáva do popredia ukazovateľ týkajúci sa nie čerpania či zazmluvňovania, ale vyhlásených výziev, ich počtu a alokácie zdrojov EÚ v nich obsiahnutej. Po tri a pol roku realizácie obdobia 2014 až 2020 bolo vyhlásených 263 výziev, v ktorých bolo obsiahnutých 73,24 % z celkových zdrojov EÚ na toto obdobie. „Avšak, pomerne vysoké bolo toto číslo aj po 42 mesiacoch v tom predošlom období, kedy bolo vyhlásených 301 výziev s celkovou alokáciou 82,70 %,“ doplnil Sloboda.

Podľa konzervatívneho inštitútu je evidentné, že aj v závere tohto programovacieho obdobia budeme svedkami pretekov v čerpaní eurofondov v snahe vyčerpať peniaze ponúkané z rozpočtu EÚ pokiaľ možno na 100 %. „Opäť nebude kľúčové to, kam a na aké priority peniaze idú a k akým žiadateľom, na aké projekty putujú, ale najmä to, ako rýchlo ich dokážeme stroviť,“ konštatoval Sloboda.