Slovensko čelí významnému úniku mozgov

Najprudší pokles poistených nastal v rokoch tesne po našom vstupe do EÚ, a teda 2004 a 2005. Počet poistencov na Slovenku sa vtedy znížil za dva roky o viac ako 200-tisíc. Len v krízovom roku 2009 prišlo na Slovensko viac ľudí, ako z neho odišlo. Následne sa situácia stabilizovala a každoročne nám ubudne približne 15-tisíc obyvateľov, čo predstavuje asi 0,3 percenta populácie. V roku 2015 predstavovalo negatívne migračné saldo 6-tisíc obyvateľov. Odliv obyvateľstva prehlbuje riziká spojené s demografickou krízou a starnutím obyvateľstva. Podľa prognózy Eurostatu budeme starnúť najrýchlejšie v EÚ. Kým dnes na 100 Slovákov v aktívnom veku 15 až 64 rokov pripadá 19 ľudí vo veku 65 rokov a viac, podľa poslednej demografickej prognózy Eurostatu ich bude v roku 2040 takmer 40. Prognóza Eurostatu však predpokladá pozitívne migračné saldo. Ak by pretrvával identifikovaný trend v odchode pracovnej sily, zhoršil by sa podľa scenára Inštitútu finančnej politiky pomer aktívnych k starším v roku 2040 až na 100 ku 43.

Podľa údajov za roky 2010 až 2015, viac ako polovica všetkých, ktorí sa odhlásili zo zdravotnej poisťovne, sú mladí ľudia do 30 rokov. Počet odídencov prudko rástol po získaní dospelosti a vrcholil v 25 rokoch, čo je obvyklý vek čerstvých absolventov vysokej školy. Medzi odchádzajúcich pritom inštitút počíta aj študentov študujúcich v zahraničí, ktorí sa za hranicami následne zamestnajú. Počet odchádzajúcich výrazne klesal po dovŕšení 40 rokov veku. Priemerne polovica tých, ktorí odišli medzi rokmi 2000 až 2012, sa vrátila do roku 2015. Pred vstupom do EÚ bolo sťahovanie za prácou menej časté. Keď však už k nemu došlo, zväčša znamenalo trvalé presídlenie. Z ľudí, ktorí odišli v rokoch 2000 až 2003, sa 70 až 80 percent nevrátilo na Slovensko do roku 2015. V období tesne po vstupe do EÚ začalo mnoho ľudí experimentovať so životom v cudzine, z ktorých sa väčšina do dvoch rokov vrátila. Postupne však podiel dlhodobých vysídlencov začal narastať a momentálne presahuje 50 percent pre osoby, ktoré odišli od roku 2009.

Najvýraznejší vplyv na rozhodnutie odísť z krajiny má nezamestnanosť. Jednotlivci, ktorí boli posledný rok pred svojím odchodom nezamestnaní, majú v porovnaní s pracujúcimi o takmer 2,3 percentuálneho bodu vyššiu pravdepodobnosť, že opustia Slovensko. Dlhodobejšie nezamestnaní pritom odchádzajú menej často než tí, ktorí boli nezamestnaní len jeden rok. Tento jav môže byť spôsobený skutočnosťou, že dlhodobo nezamestnaní strácajú pracovné zručnosti, a preto sa ťažšie zamestnajú aj v zahraničí.

Mladí ľudia vo veku 24 až 29 rokov odchádzajú za prácou do zahraničia častejšie ako staršie vekové skupiny. Pravdepodobnosť odchodu je v ich prípade vyššia až o takmer 0,5 percentuálneho bodu oproti populácii od 30 do 39 rokov. Platí, že s vyšším vekom sa pravdepodobnosť odchodu do zahraničia znižuje.

Medzi mladými odchádzajú vysokoškoláci za prácou o niečo častejšie než rovesníci s nižším stupňom vzdelania. Túto pravdepodobnosť výrazne zvyšuje nezamestnanosť v poslednom roku pred odchodom. Tá má však výraznejší vplyv u populácie vo veku 30 až 39 rokov. Vyššiu pravdepodobnosť odchodu do zahraničia majú slobodní ľudia. Ľudia v manželských vzťahoch, ako aj vdovy a vdovci odchádzajú do zahraničia s menšou pravdepodobnosťou. Medzi mužmi a ženami neexistuje štatisticky významný rozdiel pri odchodoch z krajiny.

Ročne v SR ukončí školu 20-tisíc interných absolventov druhého stupňa vysokoškolského štúdia v SR. Podľa údajov za roky 2010 až 2013 odišlo za hranice 12 až 14 percent absolventov vysokej školy. Za jeden rok tak odišli verejné investície do vysokoškolského vzdelania v objeme 44,8 milióna eur. Pri externom štúdiu sú odchody nižšie, len štyri až päť percent.
Najväčší únik mozgov je medzi absolventmi lekárskych a technických fakúlt. Medzi piatimi fakultami s najväčším podielom odchádzajúcich sú tri lekárske fakulty, vo zvyšku rebríčka dominujú fakulty s technickým zameraním – inžinieri z leteckej, strojníckej či hutníckej fakulty v Košiciach.

Najvyššia miera odchodu do zahraničia je v okresoch na severovýchode Slovenska. Odchodmi najviac zasiahnutým okresom je Snina, z ktorej medzi rokmi 2005 a 2015 do zahraničia odišlo viaž než 6,5 percenta obyvateľstva. Nasledujú okresy Humenné a Medzilaborce. Vyššia miera nezamestnanosti je na úrovni okresov spojená s väčším odlivom ľudí do zahraničia. Na druhej strane, najmenej ľudí odchádzalo najmä z okresov na juhozápadom Slovensku. Z okresov Komárno, Senec, Malacky, Pezinok a Kysucké Nové Mesto za posledné desaťročie do zahraničia odišli menej než dve percentá obyvateľov.