Slovensko bude mať podľa prognóz EK najvyšší ekonomický rast v eurozóne

Prognózy Európskej komisie (EK) pre ekonomiku Európskej únie (EÚ) a eurozóny v roku 2012 sú málo priaznivé. Oproti prognózam z novembra 2011 došlo k miernemu zhoršeniu ekonomických výhľadov, potvrdil dnes komisár EÚ pre menové a ekonomické záležitosti Olli Rehn. Slovensko s Estónsko sú jediné dve krajiny eurozóny, v ktorých sa očakáva mierny ekonomický rast.
      Kým očakávaný rast hrubého domáceho produktu (HDP) v 17 krajinách eurozóny na rok 2012 sa pohybuje v mínusových číslach (-0,3 %), Slovensko a Estónsko sú jediné dve krajiny, v ktorých sa predpokladá najdynamickejší plusový nárast HDP, hoci ide len o 1,2 %.
      Z hľadiska celej 27-člennej EÚ, ktorej HDP bude podľa prognóz EK tento rok stagnovať (0,00 %), sa SR s Estónskom ocitli na 6. mieste najvyššieho rastu HDP, keď vyššie percentá sa očakávajú iba u Poliakov (2,5 %), Litovčanov (2,3 %), Lotyšov (2,1 %), Rumunov (1,6 %) a Bulharov (1,4 %).
      „Aj keď ekonomický rast stagnuje, môžeme vidieť náznaky stabilizácie v európskej ekonomike,“ povedal komisár Rehn. Za náznakmi oživenia vidí predovšetkým už prijaté kroky lídrov EÚ v oblasti vytvárania podmienok na zabezpečenia udržateľného rastu a vytvárania nových pracovných miest.
      Prognózy pre Slovensko uvádzajú, že krajina profituje zo silnejšieho 4. kvartálu 2011, než sa pôvodne uvádzalo v novembrových prognózach EK (reálny nárast o 0,9 %). Môžu za to najmä stabilný export a ekonomika, ktorá dokázala odolávať výkyvom svetových finančných trhov.
      Najnovšie predpovede najmä v oblasti priemyselnej výroby a stavebníctva však naznačujú mierny ekonomický pokles v roku 2012. Slovensko podľa predpovedí doplatí na celkové zhoršenie ekonomickej situácie vo svojom regióne, keď štyri pätiny slovenského exportu smerujú na jednotný európsky trh.
      Rast ekonomiky SR je odkázaný na dopyt jeho prevažne európskych partnerov, uvádza sa v prognózach EK, čo pri očakávanom slabom ekonomickom raste eurozóny nevytvára veľké šance na výraznejší domáci rast. Aj preto sa po zhodnotení všetkých výhod a rizík experti EK zhodli na celkovom ekonomickom raste pre SR vo výške 1,2 %.
      EK zároveň v prípade Slovenska upozornila, že po predošlých dvoch rokoch historicky nízkej inflácie pod 1 % harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HICP) inflácia v roku 2011 vzrástla na 4,1 %, za čo podľa EK môžu vyššie vstupy energií a cien tovarov, ale aj úpravy niektorých spotrebných daní a nepriamych daní.
      Podľa prognóz EK sa tohoročná inflácia na Slovensku môže dostať na úroveň 1,9 % HICP.
      Z rizík, ktoré tento rok hrozia slovenskej ekonomike, EK okrem vonkajších európskych faktorov upozornila na oslabujúci sa trh práce. Pozitívnou zmenou vo vývoji domácej ekonomiky by mohli byť najmä veľké investície do dopravnej infraštruktúry, uvádza sa v predbežných prognózach EK.